We find ourselves in a space defined by rules, variations, rhythm, and a tangle of timelines and speculative cut-outs from various periods. While the present flows through a filter of ambiguous presumptions, the appropriated past mixes with a fictional vision of the future. Established systems may seem rigid and restrictive, but in fact they stand at the origin of creative solutions and initiate new dialogues with each other.
The international exhibition Rule of Thumb brings together the results of a collaborative project between Austrian artists Titania Seidl and Lukas Thaler and Slovak artist Milan Vagač, who is based in Prague. The majority of the artists’ independent programs consist primarily of various forms of hanging paintings, which they subject to formal, ideological, or installation experiments. They are based on reality, which assumes the existence of man. And although their presence is perceptible, we rarely see the figures. The selected works employ imitation, fabrication, and fiction. They speculate about what could be, what probably was, and what currently is happening. We observe historical layers removed from their original contexts as well as deceptive layers of the past reminding us of the inexorability of time. Literal or symbolic principles of connection offer solutions on the border between digital and analogue technology, the abstract and the concrete, reality and fiction, direct artistic gesture and external intervention.
The activities of painter Titania Seidl (1988) and artist Lukas Thaler (1989), in addition to their management of the Viennese gallery Mauve, have been evolving on the level of an artist collaboration since 2019. The original combination of symbolically oriented oil paintings (Seidl) and minimalistic spatial work (Thaler) results in unconventional objects and installations that deal with interrelations and communication while remaining open to possible interpretations and associations. This new series of collaborative works is bound by a predefined rule—a fixed width of formats—and offers a fusion of historicizing painterly still lifes and material experiments in the form of relief paintings.
The work of Milan Vagač (1988) has recently stabilized in the field of abstract painting, which he activates with material and installation experiments that transcend the boundaries of the canvas or the frame. Through an unconventional approach to the production and nature of hanging paintings, he offers organically tuned shapes and objects that flirt with the aesthetics of industrial products and imitate the spatial forms and haptic qualities of synthetic materials. Undefined scenes are informed by a modernist morphology and an appealing air of retrofuturism. Their imaginative form offers a free field of interpretation, although it is undeniably close to the aesthetics of machines or technological objects.
Ocitáme sa v priestore, ktorý definujú pravidlá, variácie, rytmus či spleť časových osí a špekulatívnych výsekov z rôznorodých období. Zatiaľ čo súčasnosť preteká cez filter nejednoznačných domnienok, apropriovaná minulosť sa mieša s fiktívnou víziou budúcnosti. Stanovené systémy sa môžu zdať rigidné a obmedzujúce, no v skutočnosti stoja na počiatku kreatívnych riešení a iniciujú nové vzájomné dialógy.
Medzinárodná výstava Rule of Thumb spája výsledky kolaboratívneho projektu rakúskej autorky a autora Titanie Seidl a Lukasa Thalera so slovenským vizuálnym umelcom Milanom Vagačom pôsobiacim v Prahe. Gros samostatných autorských programov primárne tvoria rozličné podoby závesných obrazov, ktoré podrobujú formálnym, ideovým či inštalačným experimentom. Vychádzajú z reality, ktorá počíta s existenciou človeka. A hoci je ich prítomnosť citeľná, figúry vidíme len zriedkavo. Vybrané diela pracujú s imitáciou, fabuláciou či fikciou. Špekulujú o tom, čo by mohlo byť, čo pravdepodobne bolo a čo sa aktuálne deje. Sledujeme historické nánosy vyňaté z pôvodných kontextov, ako aj klamlivé vrstvy minulosti pripomínajúce neúprosnosť času. Doslovné či symbolické princípy spojenia ponúkajú hraničné riešenia medzi digitálnou a analógovou technikou, abstrakciou a konkrétnom, realitou a fikciou, priamym autorským gestom či externým zásahom.
Aktivity maliarky Titanie Seidl (1988) a umelca Lukasa Thalera (1989) sa okrem vedenia viedenskej galérie Mauve od roku 2019 rozvíjajú aj na úrovni autorskej kolaborácie. Originálne prepojenie symbolicky orientovaných olejomalieb (Seidl) a minimalistickej priestorovej tvorby (Thaler) vyúsťuje do neštandardných objektov a inštalácií, ktoré sa zaoberajú vzájomnými vzťahmi či komunikáciou, pričom zostávajú otvorené možným interpretáciám a asociáciám. Nová séria spoločných prác je podmienená vopred zadefinovaným pravidlom – fixnou šírkou formátov – a ponúka spojenie historizujúcich maliarskych zátiší s materiálnymi experimentmi vo forme reliéfnych malieb.
Tvorba Milana Vagača (1988) sa v ostatnom období ustálila na poli abstraktnej maľby, ktorú aktivizuje materiálnymi a inštalačnými experimentmi prekračujúcimi hranice plátna či rámu. Prostredníctvom neštandardného prístupu k produkcii a povahe závesných obrazov ponúka organicky ladené tvary a objekty, ktoré koketujú s estetikou priemyselných výrobkov a imitujú priestorové formy a haptické kvality syntetických materiálov. Nekonkrétne výjavy sú poučené modernistickým tvaroslovím a príťažlivou atmosférou retrofuturizmu. Ich imaginatívna forma ponúka voľné interpretačné pole, hoci má neodškriepiteľne blízko k estetike strojov či technologických objektom.
