Medzinárodný výstavný projekt Anything Goes pt. 2.: Techno ed. pokračuje v skúmaní aktuálnych umeleckých stratégií v stredoeurópskom priestore. Koncepcia sa zameriava na princípy formálnych a ideových deformácií a de(/re)konštrukcií s charakteristickým prelínaním odlišných vizuálnych foriem a koncepčných zdrojov. Pre tvorbu Botonda Keresztesiho, Niky Kupyrovej, dvojice Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko, Céline Struger a Nik Timkovej je príznačný kolážový prístup (nie však v zmysle tradičného média koláže, ale skôr v princípoch preberania prvkov z rozličných kontextov a následného vkladania do nových ideových a vizuálnych foriem), apropriácia cudzích či nájdených materiálov a mediálna variabilita.
Výstava voľne nadväzuje na rovnomenný kurátorský projekt Anything Goes (2019, White & Weiss Gallery, autorky: Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl, Titania Seidl), ktorý sa zameral na rekonfiguráciu podstaty maľby, kresby či koláží. Aj napriek tomu, že sequely bývajú zriedka odkázané na úspech, téma rozpadu a následného nového usporiadania vizuálnych a ideových útvarov aj naďalej podnecuje k ďalšiemu výskumu.
Podtitul Techno ed. priamo reaguje na kontext aktuálneho digitálneho sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje – sociálne siete, blogy, live streamy, virtuálne prehliadky expozícií, inteligentné domácnosti, novodobé influencerstvo, smartfóny, umelá inteligencia či technologizácia umenia. Vybraní autori a vybrané autorky pracujú s tradičnými médiami (maľba, objekt, inštalácia), avšak nové technológie a ozveny chladného digitálneho priestoru sú neodmysliteľnou súčasťou ich ideovo navrstvených prác. Na jednom mieste sa prirodzene prelínajú výňatky z populárnej kultúry, alternatívnych realít, dejín umenia, sci-fi, digitalizácie, počítačových hier či osobnej mytológie. Intímne príbehy sú kamuflované univerzálnym jazykom súčasného umenia a všeobecné témy sa zdajú až prekvapivo osobné. Vysoké umenie kontrastuje s cieleným použitím lacných materiálov a virtuálny svet sa mieša s tým fyzickým.
Výstava Anything Goes pt. 2.: Techno ed. zdôrazňuje okrem príbuzného prístupu k tvorbe aj silnú dystopickú a postapokalyptickú atmosféru, ktorá sa rozpína po celom galerijnom prostredí. Akcelerácia pocitov samoty, úzkostí, otázok prežitia, environmentálnej udržateľnosti, alternatívnych prístupov k životu či budúcnosti ľudstva sa vzhľadom na aktuálne spoločensko-politické dianie a udalosti v postkoronovom svete výrazne zosilňuje. Zdá sa totiž, že je naozaj všetko možné.
Výstava voľne nadväzuje na rovnomenný kurátorský projekt Anything Goes (2019, White & Weiss Gallery, autorky: Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl, Titania Seidl), ktorý sa zameral na rekonfiguráciu podstaty maľby, kresby či koláží. Aj napriek tomu, že sequely bývajú zriedka odkázané na úspech, téma rozpadu a následného nového usporiadania vizuálnych a ideových útvarov aj naďalej podnecuje k ďalšiemu výskumu.
Podtitul Techno ed. priamo reaguje na kontext aktuálneho digitálneho sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje – sociálne siete, blogy, live streamy, virtuálne prehliadky expozícií, inteligentné domácnosti, novodobé influencerstvo, smartfóny, umelá inteligencia či technologizácia umenia. Vybraní autori a vybrané autorky pracujú s tradičnými médiami (maľba, objekt, inštalácia), avšak nové technológie a ozveny chladného digitálneho priestoru sú neodmysliteľnou súčasťou ich ideovo navrstvených prác. Na jednom mieste sa prirodzene prelínajú výňatky z populárnej kultúry, alternatívnych realít, dejín umenia, sci-fi, digitalizácie, počítačových hier či osobnej mytológie. Intímne príbehy sú kamuflované univerzálnym jazykom súčasného umenia a všeobecné témy sa zdajú až prekvapivo osobné. Vysoké umenie kontrastuje s cieleným použitím lacných materiálov a virtuálny svet sa mieša s tým fyzickým.
Výstava Anything Goes pt. 2.: Techno ed. zdôrazňuje okrem príbuzného prístupu k tvorbe aj silnú dystopickú a postapokalyptickú atmosféru, ktorá sa rozpína po celom galerijnom prostredí. Akcelerácia pocitov samoty, úzkostí, otázok prežitia, environmentálnej udržateľnosti, alternatívnych prístupov k životu či budúcnosti ľudstva sa vzhľadom na aktuálne spoločensko-politické dianie a udalosti v postkoronovom svete výrazne zosilňuje. Zdá sa totiž, že je naozaj všetko možné.
Botond Keresztesi
Priehľady do surrealistických krajinomalieb Botonda Keresztesiho odkrývajú absurdnú alternatívnu realitu plnú nelogických vzťahov, symbolov a záchvevov povedomých odkazov. Vyprahnuté púštne scenérie zachytávajú melancholické a osamotené sochy, ktoré v postkoronovom svete pôsobia naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Skupina roztečených žiletiek sa vlní okolo objektov ako vyhladované kobry striehnuce na korisť. (Je to zároveň flashback do deväťdesiatych rokov k množstvu reklám na žiletky pre mužov.) V mierne psychedelických výjavoch sledujeme autorovu fascináciu rozličnými materiálmi a ich formálnou kvalitou, rozpad fyzikálnych zákonov a iracionálne vzťahy medzi snom a realitou. Tradičné maliarske kompozície s netradičnou kombináciou foriem a objektov kombinujú airbrush s klasickým pohybom štetca. Keresztesi vo svojej tvorbe aktívne kombinuje rozličné vizuálne a ideové odkazy na populárnu kultúru a intenzívne sa zaujíma o históriu umenia a digitálne prostredie. Mystické výjavy zrkadlia vizualitu dnešnej mladej generácie a zároveň vzdávajú hold rôznym európskym avantgardám.
Priehľady do surrealistických krajinomalieb Botonda Keresztesiho odkrývajú absurdnú alternatívnu realitu plnú nelogických vzťahov, symbolov a záchvevov povedomých odkazov. Vyprahnuté púštne scenérie zachytávajú melancholické a osamotené sochy, ktoré v postkoronovom svete pôsobia naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Skupina roztečených žiletiek sa vlní okolo objektov ako vyhladované kobry striehnuce na korisť. (Je to zároveň flashback do deväťdesiatych rokov k množstvu reklám na žiletky pre mužov.) V mierne psychedelických výjavoch sledujeme autorovu fascináciu rozličnými materiálmi a ich formálnou kvalitou, rozpad fyzikálnych zákonov a iracionálne vzťahy medzi snom a realitou. Tradičné maliarske kompozície s netradičnou kombináciou foriem a objektov kombinujú airbrush s klasickým pohybom štetca. Keresztesi vo svojej tvorbe aktívne kombinuje rozličné vizuálne a ideové odkazy na populárnu kultúru a intenzívne sa zaujíma o históriu umenia a digitálne prostredie. Mystické výjavy zrkadlia vizualitu dnešnej mladej generácie a zároveň vzdávajú hold rôznym európskym avantgardám.
Botond Keresztesi (*1987) sa narodil v rumunskom meste Târgu Mureș, dlhodobo žije a pracuje v Budapešti. Primárne sa venuje tradičnej maľbe s občasnými presahmi do priestorových objektov a maliarskych site-specific intervencií. Pre jeho tvorbu je príznačná kombinácia nesúrodých populárnych a historických odkazov, ktoré skladá do výsledných surrealistických kompozícií. Štúdium absolvoval na budapeštianskej Magyar Képzőművészeti Egyetem (2012). V rokoch 2016 – 2018 získal štipendium Gyulu Derkovitsa. Má za sebou samostatné výstavy vo Future Gallery (2020, 2018, Berlín), Trapéz Galéria (2019, Budapešť), Galerie Derouillon (2019, Paríž), Schimmel Projects (2018, Drážďany), ENA Viewing Space (2017, Budapešť), VUNU Gallery (2019, Košice) a i. Jeho práce boli súčasťou skupinových výstav v galériách The Hole (2020, New York), lítost (2019, Praha), v Maďarskej národnej galérii (2018, Budapešť) či v Műcsarnok/Kunsthalle (2017, Budapešť).
Nika Kupyrova
“Roses are red,
Gaming is fun,
‘You are carrying too much to be able to run’.”
– The Internet
Rozsiahla priestorová inštalácia Niky Kupyrovej Adventure, fantasy, mystery, action (2018–2020) vychádza z fantázie, v ktorej sa heroický samotár vydáva na strastiplnú cestu postapokalyptickou krajinou. Počas urputného ťaženia nachádza a zbiera rôzne nástroje, účinné zbrane a rozmanité vymoženosti, ktoré mu uľahčujú napredovať k vytúženej méte. Inšpiráciu, ktorú autorka našla v prostredí počítačových hier, pretavila do variabilnej inštalácie pripomínajúcej muzeálne relikvie. Jednotlivé závesné diela si prisvojujú minimalistickú estetiku dizajnových predmetov a pracujú s kontrastom ušľachtilých materiálov a ich napodobnenín. Predobrazy z digitálneho sveta realizuje v tom skutočnom použitím nájdeného materiálu (vidlička, baterka, mini diskoguľa a i.), ktorý vkladá do železných konštrukcií a jednoduchých „žulových“ objektov. Hoci by sa o ich využiteľnosti a funkčnosti dalo polemizovať, autorka miernou dávkou irónie (pripomínajúcej populárnu fetišizáciu tzv. survival kits – balíčkov na prežitie) upozorňuje na súčasné spoločensko-politické dianie, v ktorom sa téma prežitia a prežívania stále zdá aktuálna. Zvýšený popkultúrny záujem o dystopickú fikciu a utopistické príbehy možno takisto pripísať pocitom bezmocnosti a problémom, ktorým čelí súčasná spoločnosť.
Nika Kupyrova (*1985) sa narodila v Kyjeve, žije a tvorí vo Viedni. V intenciách postkonceptuálneho umenia sa venuje tvorbe objektov, priestorových inštalácií, pracuje s textovým a vizuálnym naratívom. Využíva symboliku materiálov, rekontextualizuje nájdené objekty, apropriuje vizuálne a textové diela, inšpiruje sa históriou a populárnou kultúrou. Študovala postupne na College of Art v Edinburgu (2004 - 2008), na Iceland University of the Arts (Listaháskóli Íslands) v Rejkjavíku (2007) a magisterské štúdium dokončila v ateliéri TransArts – Transdisciplinary Art na Universität für angewandte Kunst vo Viedni (2013 – 2016). V roku 2019 získala cenu STARTS Prize a v roku 2017 cenu Erste Bank ExtraVALUE. Realizovala významné samostatné výstavy vo Fait Gallery (2018, Brno), Galerie 35m2 (2018, Praha), Wien Museum MUSA (2018) či Das Weisse Haus (2017, Viedeň) a participovala na skupinových projektoch v galériách Ravnikar Gallery Space (2020, Ľubľana), Belvedere 21 (2019, Viedeň), Galerie Raum mit Licht (2018, Viedeň), WIELS Contemporary Art Centre (2018, Brusel), NTK (2013, Praha) a i.
Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko
Psychologický jav Presque vu opisuje intenzívny pársekundový pocit, v ktorom sa ocitáme na pokraji rozlúsknutia viac či menej konkrétnej situácie. Avšak „mať niečo na jazyku“ zriedkavo vedie k skutočnému prelomu a zvyčajne končí frustráciou z neúspešného finišu.
Objekty, priestorové inštalácie a digitálne grafiky umeleckého dua Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko (fka Edgar & Ota) vytvárajú dojem povedomých vizuálnych vnemov, ktoré však nevieme v prvom pláne dešifrovať. Ako keby sme sa presunuli o niekoľko stoviek rokov do budúcnosti a sledovali dystopické pozostatky vizuálnych odkazov z aktuálneho obdobia. Je to mix známych prefabrikátov využitých nelogickým spôsobom, DIY hand-made charakteru, upokojujúcej zemitej farebnosti a istej hi-tech nostalgie deväťdesiatych rokov. Séria objektov Another user invited (2019) pozostáva z drobných výňatkov z rôznych predchádzajúcich environmentov a inštalácií. Tvorená materiálnym navrstvením a deformovanými pozostatkami nákupov z projektových hobby-marketov smeruje k intenzívnej poetizácii materiálnej podstaty technológie. Diela využívajú techniku asambláže, v ktorých autorka a autor kombinujú prírodné, umelé a napodobňujúce materiály.
Alex Selmeci (*1994) a Tomáš Kocka Jusko (*1994) sa narodili v Rožňave a Košiciach, momentálne žijú a tvoria v Prahe. Spoločne sa venujú tvorbe objektov a priestorových inštalácií, zaujíma ich variabilita a recyklácia materiálov a využitie technológie mimo technologického sveta. V komplexne vytvorených prostrediach prelínajú históriu s budúcnosťou a súčasnosťou. Štúdium absolvovali v Ateliéri súčasného obrazu na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2017/2018). Aktuálne pokračujú v Ateliéri intermediálnej tvorby II na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Participovali na niekoľkých samostatných a skupinových výstavách v galériách ako Východoslovenská galéria (2020, Košice), Berlínskej model (2020, Praha), Galerie Panel (2019, Praha), Temporary Parapet (2019, Bratislava), HotDock Project Space (2019, Bratislava), GAVU (2019, Cheb) či VUNU Gallery (2018, Košice).
Céline Struger
Zo stropu visiace modulárne sochy a objekty Céline Struger pripomínajú atmosféru dystopickej krajiny, v ktorej postupne nachádzame a odkrývame pozostatky minulých kultúr. Vrstvené segmenty, úlovky či pomyselné skalpy symbolizujúce časový nános a zvyšky dávnej histórie sú výrazne previazané so zvyklosťami vychádzajúcimi z mytológie a rôznych foriem náboženstiev. Pozorujeme rozličné organické či umelé materiály, rezíduá kostier, kožené pásy či zhrdzavené reťaze tiahnuce sa k zemi – akési novodobé stalaktity či šamanské relikvie. Prirodzená a zbytočne neprikrášľovaná formálna stránka diel je zároveň inšpirovaná rastom kostí a bujarou vegetáciou, pričom však upozorňuje aj na problematiku udržateľnosti a vplyvu odpadu na životné prostredie. Originálne vertikálne inštalácie tvoria ručne vyrábané drobné sochy a objekty, ktoré Struger vytvára z keramiky, cenných kovov či nájdených materiálov. Autorkin príklon k materialite objektov má blízko k myšlienkovému smerovaniu avantgardného umeleckého hnutia Arte Povera, ktoré v 60. a 70. rokoch v Taliansku vzdávalo hold antiinštitucionálnej forme a použitému, lacnému či efemérnemu materiálu.
Céline Struger (*1982) sa narodila v rakúskom Klagenfurte, momentálne žije a tvorí vo Viedni. Vytvára sochy a priestorové inštalácie, ktoré sú charakteristické kombináciou rôznych materiálov a príklonom k formálne organickej stránke. Rada pracuje s priestorom a reaguje na špecifikum prostredia. Štúdium absolvovala v ateliéri TransArts – Transdisciplinary Art na Universität für angewandte Kunst
vo Viedni (2011 – 2016), počas ktorého absolvovala študijný pobyt na Gerrit Rietveld Academie v Amsterdame. V roku 2017 získala ocenenie pre mladých tvorcov Bank Austria Kunstpreis Kärnten 2016. Má za sebou samostatné výstavy na prehliadke PARALLEL Vienna (2019) a v galériach K.A.S. Galéria (2018, Budapešť), Gachang Art Space (2018, Južná Kórea), Kunstverein Kärtnen (2018, Klagenfurt) či Percipi Gallery (2014, Amsterdam). Jej diela boli súčasťou skupinových výstav v galériách Kunstraum PFERD (2019, Viedeň), MODEM (2019, Debrecén), Gallery Celine (2018, Glasgow), Kunstquartier Bethanien (2018, Berlin) a i. Jej tvorba je zastúpená v zbierkach Schloss Plüschow, Maďarského národného múzea Magyar Nemzeti Múzeum a v zbierkach mesta Villach a Viedeň.
Nik Timková
Dielo Nik Timkovej Sit in my heart and smile (2020) dýcha aurou magického miesta, ktoré láka zvláštnym pocitom z neznámeho. Atmosféra minimalistického environmentu s drobnými detailmi dráždi našu zvedavosť a pozývajú k interakcii. Vytvorený „safe space“ nabáda k zastaveniu sa a následnému precíteniu pomyselného DIY rituálneho prostredia. Kráčajte po ňom, sadnite si naň, skúmajte podrobnosti, precitnite, zastavte sa tu a teraz. Nádych. Monumentálna červená plocha môže pôsobiť odstrašujúco, ale nebojte sa, nič vám nehrozí. Výdych.
Gros priestorovej inštalácie položenej na podlahe galérie tvorí textilný koberec, ktorý je potlačený digitálnou kolážou. V originálnej autorskej technike, ktorú Timková aktívne rozvíja v ostatných rokoch, spája rozličné obrazové materiály vznikajúce v prostredí digitálneho sveta. Tieto často emocionálne nezafarbené online referencie prepája s prírodou, tradíciami, novopohanskými zvykmi či naturálnym prístupom k tvorbe (a životu). Autorka spája a skúma významy sakrálnych či svetských motívov v kombinácii s objektmi rozličných skupenstiev, materiálov a ideových obsahov (tekuté materiály, „nevkusné“ grafické nápisy z internetových fór či práca s vyprázdnenou estetikou fotobankových obrázkov).
Nik Timková (*1986) sa narodila v Košiciach, v súčasnosti pôsobí v Prahe. Jej multimediálna tvorba v sebe spája prácu s odevným textilom, kresbou či ručnou a digitálnou kolážou. Vytvára priestorové inštalácie a drobné objekty, ktoré organizuje do subtílnych environmentov. Reflektuje aktuálne vizuálne trendy a apropriuje voľne dostupné vizuálne zdroje, ktoré kombinuje s vlastnou mytológiou popretkávanou s čarodejníckou ikonografiou a popkultúrnymi referenciami. Bakalárske štúdium ukončila v Ateliéri nových médií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2010). Absolvovala niekoľko semestrov na umeleckých školách v Krakove (2009), na FAMU Prahe (2009 – 2010) a magisterské štúdium dokončila na Central Saint Martins – College of Arts and Design v Londýne (2011). Aktuálne pôsobí ako asistentka v Ateliéri maľby III. na pražskej AVU. V roku 2017 bola jednou z laureátok Ceny Oskára Čepana. Samostatné výstavy mala v 35m2 (2019, Praha), Polansky Gallery (2017, Praha), HIT Gallery (2017, Bratislava) a participovala na skupinových projektov v galériách FUTURA (2018, Praha), Zahorian & Van Espen (2019, Bratislava), Crum Heaven (2019, Štokholm), Východočeská galerie (2019, Pardubice) a i. Timková je členkou pražského kolektívu A.M.180. a platformy BJÖRNSONOVA.
The international exhibition project Anything Goes pt. 2.: Techno ed. is a continuing exploration of current artistic strategies inside Central Europe. The conception targets principles of deformation in form and idea and de(/re)construction with characteristic overlapping of varying visual forms and conceptual sources. For the work of Botond Keresztesi, Nika Kupyrova, Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko, Céline Struger and Nik Timková, a collage approach is characteristic (not in the sense of the traditional collage medium, but rather using principles of choosing elements from varied contexts and then incorporating them into forms that are new in idea and visual forms), appropriation of strange or found materials, and variability of media.
The exhibition is a free continuation of a curatorial project of the same name, Anything Goes (2019, White & Weiss Gallery, artists: Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl, and Titania Seidl), which focused on reconfiguring the essence of painting, drawing and collage. Although sequels rarely anticipate success, the theme of breakdown and the subsequent new putting together of visual and idea forms remains inspiring for further exploration.
The sub-title Techno ed. is a direct response to the context of the current digital world that immediately surrounds us – social networks, blogs, live streams, virtual viewings of expositions, intelligent homes, modern-day influencing, smart phones, artificial intelligence and the technologization of art. The selected artists work in traditional media (painting, object, installation), yet new technologies and echoes of the cold digital space are an integral part of their layered works of ideas. All in one place, there is a natural overlapping of excerpts from popular culture, art history, sci-fi, digitalization, computer games, and personal mythology. Intimate stories are camouflaged in the universal language of contemporary art, and general themes come across as surprisingly personal. High art is a contrast with the targeted use of cheap materials, and the online world blends with the physical.
The Anything Goes pt. 2.: Techno ed. exhibition emphasizes, in addition to related approaches to working, a powerfully dystopian and post-apocalyptic atmosphere stretching throughout the gallery environment. Accelerating feelings of aloneness, anxiety, questions of surviving, environmental sustainability, alternative approaches to life and the future of humanity – all this, in regard to current socio-political occurrences and events in the post-Corona world, is growing markedly stronger. Indeed, it seems that truly anything goes.
The exhibition is a free continuation of a curatorial project of the same name, Anything Goes (2019, White & Weiss Gallery, artists: Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl, and Titania Seidl), which focused on reconfiguring the essence of painting, drawing and collage. Although sequels rarely anticipate success, the theme of breakdown and the subsequent new putting together of visual and idea forms remains inspiring for further exploration.
The sub-title Techno ed. is a direct response to the context of the current digital world that immediately surrounds us – social networks, blogs, live streams, virtual viewings of expositions, intelligent homes, modern-day influencing, smart phones, artificial intelligence and the technologization of art. The selected artists work in traditional media (painting, object, installation), yet new technologies and echoes of the cold digital space are an integral part of their layered works of ideas. All in one place, there is a natural overlapping of excerpts from popular culture, art history, sci-fi, digitalization, computer games, and personal mythology. Intimate stories are camouflaged in the universal language of contemporary art, and general themes come across as surprisingly personal. High art is a contrast with the targeted use of cheap materials, and the online world blends with the physical.
The Anything Goes pt. 2.: Techno ed. exhibition emphasizes, in addition to related approaches to working, a powerfully dystopian and post-apocalyptic atmosphere stretching throughout the gallery environment. Accelerating feelings of aloneness, anxiety, questions of surviving, environmental sustainability, alternative approaches to life and the future of humanity – all this, in regard to current socio-political occurrences and events in the post-Corona world, is growing markedly stronger. Indeed, it seems that truly anything goes.
Botond Keresztesi
Surveying surrealistic landscapes by Botond Keresztesi discloses an absurd alternative reality, full of illogical relationships, symbols, and the tremor of subconscious references. The arid, desolate scenery captures melancholic and forlorn sculptures that, in the post-Corona world, affect us even more urgently than ever before. A heap of spilled razors laps around objects like starving cobras stalking prey. (It is likewise an instant flashback to the 1990s, and the heaps of advertising for men’s razors.) Lightly psychedelic scenes show us the artist’s fascination with various materials and their formal quality, the decay of physical laws and irrational relations between dream and reality. Airbrush painting together with classical brushstrokes give traditional painting composition an untraditional combination of forms and objects. In his work, Keresztesi actively combines an array of references, in visuals and ideas, to popular culture, with intense interest in art history and the digital environment. Mystic scenes mirror the visuality of the current young generation while also doing homage to the European avant-gardes.
Surveying surrealistic landscapes by Botond Keresztesi discloses an absurd alternative reality, full of illogical relationships, symbols, and the tremor of subconscious references. The arid, desolate scenery captures melancholic and forlorn sculptures that, in the post-Corona world, affect us even more urgently than ever before. A heap of spilled razors laps around objects like starving cobras stalking prey. (It is likewise an instant flashback to the 1990s, and the heaps of advertising for men’s razors.) Lightly psychedelic scenes show us the artist’s fascination with various materials and their formal quality, the decay of physical laws and irrational relations between dream and reality. Airbrush painting together with classical brushstrokes give traditional painting composition an untraditional combination of forms and objects. In his work, Keresztesi actively combines an array of references, in visuals and ideas, to popular culture, with intense interest in art history and the digital environment. Mystic scenes mirror the visuality of the current young generation while also doing homage to the European avant-gardes.
Botond Keresztesi (b. 1987) was born in the Romanian town of Târgu Mureș, and has long lived and worked in Budapest. His primary work is in traditional painting, with occasional interventions in spatial objects and site-specific works. Characteristic of his work is a combination of disparate popular and historical references, which he composes into surrealistic compositions. He studied at Budapest’s Magyar Képzőművészeti Egyetem (2012). He received the Derkovist Gyula stipend, 2016 – 2018. He has had solo exhibitions in Future Gallery (2020, 2018, Berlin), Trápez Gallery (2019, Budapest), Galerie Deroullion (2019, Paris), Schimmel Projects (2018, Dresden), ENA viewing space (2017, Budapest), VUNU Gallery (2019, Košice) and others. His works have been part of group exhibitions in the galleries The Hole (2020, New York), Litost Gallery (2019, Prague), the Hungarian National Gallery (2018, Budapest) and Műcsarnoku (2017, Budapest).
Nika Kupyrova
“Roses are red,
Gaming is fun,
‘You are carrying too much to be able to run’.”
– The Internet
The extensive spatial installation by Nika Kupyrova – Adventure, fantasy, mystery, action (2018–2020) – draws on a fantasy in which a heroic loner sets out on a tormenting journey through a post-apocalyptic land. By tenacious efforts she finds and collects requisite tools, effective weaponry, and sundry aids to help her progress to her desired goal. The artist discovered her inspiration in the computer gaming environment, transforming it into a variable installation reminiscent of museum relics. The individual suspended works take on a minimalist aesthetic of design objects, and play on the contrast between noble materials and their imitations. She creates prototypes from the digital world in actual use of found material (a fork, a torch, a mini disco ball and so on), placing them in metal constructions and simple “granite” objects. Though their usability and functionality is debatable, with a light dose of irony (recalling the popular fetishization of so-called survival kits) the artist draws attention to current socio-political occurrences in which the theme of surviving and experiencing still seem relevant. The increasing pop-culture fascination with dystopian fiction and utopian stories could also be attributed to the feeling of powerlessness and the problems our current society is facing.
Nika Kupyrova (b. 1985) was born in Kyiv, and lives and works in Vienna. As a post-conceptual artist, she works with creating objects and spatial installations, employing a narrative in text and visuals. She uses the symbolism in materials, recontextualizes found objects, appropriates visual and textual works, and takes inspiration from history and popular culture. Her studies took her to the College of Art in Edinburgh (2004 - 2008) and the University of the Arts in Iceland (2007), and she completed her master’s degree in the TransArts – Transdisciplinary Art studio at the University of Applied Arts in Vienna (2013 – 2016). In 2019 she received the START-Award Fine Arts, and in 2017 the Erste Bank ExtraVALUE Award. She has held significant solo exhibitions at Fait Gallery (2018, Brno), Galerie 35m2 (2018, Prague), Wien Museum MUSA (2018) and Das Weisse Haus (2017, Vienna), and participated in group projects in the galleries Ravnikar Gallery (2020, Ljubljana), Belvedere 21 (2019, Vienna), Galerie Raum mit Licht (2018, Vienna), WIELS Contemporary Art Centre (2018, Brussels), NTK (2013, Prague), and others.
Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko
The psychological phenomenon Presque vu described the intense feeling of a few seconds, during which we find ourselves on the verge of figuring out some situation, more or less concrete. But having something “on the tip of the tongue” seldom leads to a true breakthrough, usually ending in frustration from a failed ending.
The objects, spatial installations and digital prints of the artistic duo Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko (fka Edgar & Ota) give an impression of faintly familiar visual perceptions that we are ultimately unable to decipher completely – as if we teleported several hundred years into the future and observed the dystopian remains of the current age’s visual signs. It is a mix of known prefabrications utilized illogically, DIY of a hand-made character, of calming earthy tones and a certain hi-tech nostalgia for the 1990s. The object series Another user invited (2019) comprises little extracts from various earlier environments and installations. Built of material layering and deformed remains of purchases at project hobby markets, it approaches an intensive poeticization of technology’s material essence. The works employ the assemblage technique, in which the two artists combine natural, artificial, and imitative materials.
Alex Selmeci (b. 1994) and Tomáš Kocka Jusko (b. 1994) were born in Rožňava and Košice, and now live and work in Prague. They work with objects and spatial installations; what interests them is variability and recycling of materials and the use of technology outside the technological world. In their complex environments, they interweave history with the future and present. They completed studies in the Studio of Contemporary Painting, Department of Fine Art and Intermedia, Faculty of Arts of the Technical University of Košice (2017/2018). Currently, they are continuing studies at the Studio of Intermedia Work II of the Academy of Fine Arts in Prague. They have participated in several solo and group exhibitions in such galleries as East Slovak Gallery (2020, Košice), Berlinskej model (2020, Prague), Galerie Panel (2019, Prague), Temporary Parapet (2019, Bratislava), HotDock Project Space (2019, Bratislava), GAVU (2019, Cheb) and VUNU Gallery (2018, Košice).
Céline Struger
The modular sculptures and objects of Céline Struger, hung from the ceiling, evoke the atmosphere of a dystopian land in which we gradually discover and uncover the remains of past cultures. Layered segments, finds, or imaginary scalps symbolizing the accretion of time and scraps of ancient history are lashed boldly to conventions drawn from mythology and various forms of religion. We see a range of organic or artificial materials, remainders of skeletons, strips of skin, and rusty chains running to the floor – some kind of new stalactites or shamanic relics. The natural formal side of the work, never unnecessarily dressed up, takes inspiration from the growth of bones and exuberance of vegetation, while also drawing attention to the issue of sustainability and the impact of waste on the environment. The original vertical installations comprise small hand-made sculptures and objects Struger makes from ceramics, precious metals and found materials. Her inclination for the materiality of the objects is akin to the thinking of the avant-garde Arte Povera movement, which in the 1960s and 70s in Italy did tribute to an anti-institutional form, and used, cheap, or ephemeral material.
Céline Struger (b. 1982) was born in Klagenfurt, Austria, and currently lives and works in Vienna. She does sculptures and spatial installations characterized by combining various materials and a tendency to the formal and organic. She enjoys working with space and responding to the specifics in an environment. She studied at the TransArts – Transdisciplinary Art studio at the University of Applied Arts in Vienna (2011 – 2016), during which she participated in a study visit at Gerrit Rietveld Academie in Amsterdam. In 2016 she received the Emerging artist Award (Province of Carinthia). She has exhibited solo in the survey PARALLEL Vienna (2019) and in the galleries K.A.S. Galéria Budapest (2018), Gachang Art Space (2018, South Korea), Kunstverein Kärtnen (2018, Klagenfurt) and Percipi Gallery (2014, Amsterdam). Her works have been part of group exhibitions in the galleries Kunstraum PFERD (2019, Vienna), MODEM (2019, Debrecén), Gallery Céline (2018, Glasgow), Kunstquartier Bethanien (2018, Berlin) and others. Her work is represented in the collections of Castle Plueschow, Magyar Nemzeti Múzeum, and the city collections of Villach and Vienna.
Nik Timková
The Nik Timková work Sit in my heart and smile (2020) breathes the aura of a magical place, pulling us in through a strange sense of the unknown. The atmosphere of the minimalistic environment, with its minute details, provokes curiosity and invites interaction. The created “safe space” encourages one to stop and experience an imaginary DIY in the ritual environment. You walk through it, sit on it, examine the minutiae, awaken, and stop in it here and now. Inhale. The monumental red surface may put you off, but don’t worry, there’s nothing to fear. Exhale.
Most of this spatial installation, set on the gallery floor, comprises a textile carpet printed with a digital collage. The artist’s original technique, which Timková actively developed over years, brings together a variety of pictorial materials arising in the digital world’s environment. She interlinks these online references, often emotionally unstained, with nature, traditions, neo-pagan customs, and a natural approach to working (and living). The artist puts together and explores the meanings of sacred and worldly motifs in combination with objects from various groupings, materials, and idea content (liquid materials, “tasteless” graphic words from internet forums, and work with the emptied aesthetic of photobank images).
Nik Timková (b. 1986) was born in Košice, and is now based in Prague. Her multimedia work combines work with fashion textiles, drawing, and hand-made and digital collage. She creates spatial installations and small objects, which she organizes into subtle environments. She reflects on current visual trends, appropriating generally available visual sources, which she conjoins with her own mythology, woven with the iconography of witchcraft and pop culture reference. She completed bachelor’s studies at the Studio of New media, Faculty of Arts of the Technical University of Košice (2010). She studied for a few semesters at art schools in Krakow (2009) and the Academy of Performing Arts in Prague (2009 – 2010), and completed her master’s study at Central Saint Martins College of Arts and Design in London (2011). At present she works as an assistant at the Studio of Painting III of the Academy of Fine Arts in Prague. In 2017 she was a recipient of the Oskár Čepan Award. She has had solo exhibitions at 35m2 (2019, Prague), Polansky Gallery (2017, Prague), and HIT Gallery (2017, Bratislava), and participated in group projects in the galleries FUTURA (2018, Prague), Zahorian & Van Espen (2019, Bratislava), Crum Heaven (2019, Stockholm), Východočeská Galerie (2019, Pardubice) and others. Timková is a member of the Prague group A.M.180. and BJÖRNSONOVA platform.
