Images with a flavour of history. Aesthetics that diverges from contemporary trends. Narratives that challenge our familiar cultural landscape. The visual realm of Japanese artist Moemi Yamamoto instantly captivates us. Her works invite into disquieting situations between dream and reality, where exteriors seamlessly intertwine with interiors, with an abundance of emotions with mighty presence in her paintings. Yamamoto conjures illusion of life suspended in its own bubble and timelessness. She steers us towards an introspective experience that transcends the boundaries of ordinary perception.
Yamamoto's première solo exhibition in Slovakia at White & Weiss Gallery presents a segment of her current and ever-evolving opus. She weaves together various historical periods, styles and influences to forge a unique, timeless visual language deeply connected with cultural and artistic heritage. Her art combines different painterly perspectives, drawing inspiration from Central European Gothic paintings, Japanese ukiyo-e and dreams. It also engages with surrealist fascination with metamorphosis and (un)consciousness, alongside symbolism and emotive natural landscapes with melancholic and introspective tones of Romanticism.
Moemi Yamamoto seeks a more sensitive perception of the world. Her work breaks away from the void and homogeneity of contemporary world, delving into profound emotions, supernaturalism, symbolism, and existential themes. She engages with her own dreams and inner experiences. Her works pose more questions than answers, stimulating consciousness and encouraging imagination.
In her works, Yamamoto explores two parallel lines of painting. The first, more narrative in nature, presents more traditional figurative compositions set within interiors, subterranean spaces or urban parks. The figures, often dressed in historicising clothing, are both fictional and concrete, occasionally assuming the form of self-portraits. As we engage with these scenes from varying perspectives, we unveil – somehow voyeuristically – quiet, yet peculiar situations that don’t seem to be meant for our eyes. Their ambiance is reminiscent of slow scenes in films or computer game environments. Overall mood resonates with an undefined spirituality, hinting at rituals or otherworldly, unsettling experiences.
In addition to the interaction of the characters, Yamamoto devotes herself to the representation of objects, organic materials and historical references. She naturally integrates them into her narratives while allowing these items to prime within traditionally styled still lifes reminiscent of Asian interpretations of painted cabinets of curiosities. She combines an array of plants, ethnological and geographical objects, authentic reproductions of found items, old toys, masks, even bizarre fabricated pseudo-inventions. These are arranged on shelves that feature distorted perspectives and deformed spatial illusions.
It is not only a distinctive atmosphere that unites Yamamoto's works, but also a compact colour palette dominated by earthy tones. Ochre hues, enriched by deep greens and orange shades, evoke the texture of aged wood and patina. These muted yet rich colours resemble archival documents with a whiff of nostalgia for places and situations we have never visited or experienced.
Historizujúco pôsobiace obrazy, estetika vymykajúca sa súčasným trendom a naratívy odlišné od tých, na aké sme v našom kultúrnom prostredí zvyknutí. Vizuálny svet japonskej umelkyne Moemi Yamamoto uchváti na prvý pohľad. Jej diela otvárajú dvere do znepokojivých situácií na pomedzí sna a reality, v ktorých exteriéry splývajú s interiérmi a obrazom dominuje široké spektrum emócií. Vytvára ilúziu života existujúceho vo vlastnej bubline a bezčasí. Navádza k introspektívnemu prežívaniu, ktoré prekračuje rozhranie bežného vnímania.
Autorkina premiérová samostatná výstava na Slovensku vo White & Weiss Gallery predstavuje výsek z jej aktuálnej a neustále sa vyvíjajúcej maliarskej tvorby. Moemi Yamamoto prepája mnohé historické obdobia, štýly a vplyvy, čím vytvára jedinečný, nadčasovo pôsobiaci vizuálny jazyk, hlboko prepojený s kultúrnym a umeleckým dedičstvom. Či už je to kombinácia rôznych maliarskych perspektív inšpirovaných stredoeurópskymi gotickými maľbami, japonským ukiyo-e či snami, alebo surrealistická fascinácia metamorfózami a (ne)vedomím, ale aj symbolizmom či emotívnymi prírodnými scenériami s melancholickými a introspektívnymi tónmi romantizmu.
Moemi Yamamoto sa usiluje o citlivejšie vnímanie sveta. Svojou tvorbou sa odpútava od prázdnoty a homogenity súčasnej doby, pričom ju zaujímajú hlboké emócie, nadprirodzenosť, symbolizmus, existencializmus či napojenie sa na vlastné sny a vnútorné prežívanie. Jej diela ponúkajú viac otázok než odpovedí, čím stimulujú vedomie a podnecujú imagináciu.
Yamamoto vo svojich dielach paralelne rozvíja dve maliarske línie. Prvá je naratívnejšia a predstavuje tradičnejšie figurálne kompozície zasadené do interiérov, podzemných priestorov či mestských parkov. Postavy, často odeté do historizujúcich odevov, sú vymyslené aj konkrétne a miestami majú formu autoportrétov. Nazeráme na ne z rôznych perspektív a tak trochu voyeuristicky odhaľujeme pokojné, ale zato zvláštne situácie, ktoré akoby neboli určené pre naše oči. Ich atmosféra pripomína pomalé filmové scény či prostredia počítačových hier. Celková nálada má blízko k nešpecifikovanej spiritualite, vidíme náznaky rituálov či nadpozemských, znepokojivých zážitkov.
Okrem interakcie postáv sa autorka venuje zobrazovaniu predmetov, organických materiálov a historických odkazov. Prirodzene ich integruje do dejov, no najväčší priestor dostávajú v tradične ladených zátišiach, ktoré pripomínajú ázijské verzie maľovaných kabinetov kuriozít. Kombinuje rôzne rastliny, etnologické či geografické objekty, reálne premaľby nájdených predmetov, staré hračky či masky, ale aj bizarné vykonštruované pseudovynálezy, ktoré kladie do políc s narušenou perspektívou a pokrivenou priestorovou ilúziou.
Diela Moemi Yamamoto okrem signifikantnej atmosféry prepája aj jednotná farebnosť, ktorej dominujú hlavne zemité tóny. Okrová paleta doplnená sýtozelenými a oranžovými odtieňmi vytvára textúru zostarnutého dreva a patiny. Tlmené, ale zároveň sýte farby pôsobia ako archívne dokumenty a zaváňajú nostalgiou za miestami a situáciami, ktoré sme nikdy nenavštívili a nezažili.
