The bubble we live in right now feels like a land of infinite opportunities. Everything seems to be within reach, everything is possible. When verbally communicating, our mind wanders. We jump from story to story from our online friends with a mere touch of a finger, even while walking. Our actions and reactions in daily situations, becoming automatic, give us an impression of having mastered multitasking. To stop the ever-present stream of information would seem to be impossible. We do not need to retain knowledge, since we can retrieve at least basic information, which we can further develop on any topic in the blink of an eye. So it is fascinating to observe how each and every one of us compiles the final patchwork of his or her individual knowledge.
The international curatorial project Anything Goes is a probe into the art work of the young generation of active female artists from Slovakia, the Czech Republic and Austria. The art work of Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl and Titania Seidl reflect the latest trends in contemporary 2D pictures, with possible extensions into spatial art work. These artists work with traditional media (painting, drawing, collage, embroidery) and adapt them to the needs of the contemporary (world of) art. Whether working with intentional visual deformation or combining different and often uncombinable media, their works take the best from tradition while simultaneously underlining inexhaustible original techniques amidst current events.
The selection of art work is linked to reconstruction and deconstruction, in the visual and in idea, typical for their overlapping of frequently contradicting ideas and elements. It responds to the contemporary world (of art), where everything is possible. Creating rules, limits or institutional categories is no longer important or necessary. As a result, glimpses of pop culture, modern relics, digitalization, history, esoteric and personal (pseudo) mythology come naturally together in one place. Intimate stories are camouflaged by a universal language of contemporary art and general topics come across as surprisingly personal. High art contrasts with the intentional use of kitsch, and abstract scenes fight for our attention with figural works; the online world mingles with the physical. The difference between fiction and reality seems negligible. An intricate fabric of micro-worlds alternates with clearly understandable scenes with ambiguous meaning. Try to imagine ideological surrealism without its typical visual pathos. In audio terms, it most resembles trends in deconstructed post-club music, where in one place one hears the mutated voice of Rihanna blended with the well-known chorus of a post-2000 new-metal group. It all happens in a rhythm of reggaeton, where the traditional rhythm section combines with the sounds of teeming chains and clattering blades. Is this artificial, forced chaos or a reflection of today's over-motivated world?
At first glance it becomes clear that the exhibiting artists are reflecting on the contemporary world. However, they do so with clear insight into the past. They combine rules of quotations, appropriations or visual “thievery” through collage into unique wholes. This effort results in a fragmented and subsequently-reconfigured DNA of portrayals, where familiar pictures meet in unusual shapes and constellations. Collage as a way of creating a new picture out of self-standing parts is in this case also applicable to how to think about the narrative of the works, which have no demarcated time axes – they meander, multi-faceted, with no beginning or end. Even if the ideologically layered scenes, full of symbols and psychologizing, require a higher level of concentration, they not only offer visual experience but also a new direction, transcending the limits of the chosen media. It is not similarity of aesthetic preference or core topics that would connect Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl and Titania Seidl – it is how they work, through which they bravely communicate personal stories, interests or intimate snapshots from their lives. Although they are not averse to visual and the ideological strategies of contemporary arts, they successfully avoid any of the sterile and emotionally cool postures of the current visual culture. The imaginary spontaneity and organic character of their works is also fed by a natural intuition that helps to shift the content of the works without a need for preparation and detailed sketches.
Svetlana Fialová (b. 1985, SK)
The latest trends in Svetlana's work are captured by her series Prostřeno (Come Dine With Me). In 54 drawings on various coloured A4 papers, she continues to demonstrate her interest in the realm of pop-trash culture and its bizarre connections. She pays equal attention to substantively challenging and visually complicated large-scale drawings and works of “sketchbook” size that do not offer room for developing her typical visual and ideologically multi-faceted compositions. She uses this limited space for making psychological portraits of real participants in a gastronomy show that illustrates the status quo of contemporary society more than any culinary skills. She combines her critical perspective with bizarre humor and irony, demonstrating it through symbolic motifs like the mirror, her masked face or putting on a glove. She turns from general topics back to personal mythology, to stories from her own life or intimate notes in her diary, as when incorporating newly-discovered family members into a series of anonymous portraits, or reflecting personal topics and interests in the large-scale drawing Krava (The Cow).
Svetlana Fialová also uses diverse graphical techniques, shifting the accustomed limits of traditional media; she experiments with how to depict reality, paying attention to mistakes and deformations in a picture. She critically reflects on current political and social topics through irony, humor and visual banalities. She finished her PhD studies under the Daniel Fischer at the Academy of Fine Arts in Bratislava; and currently works as an assistant to Peter Rónai in the Studio of Graphics and Experimental Works at the Faculty of Arts at the Technical University in Košice. Between 2012 and 2015, she was shortlisted in the competition Maľba roka (Painting of the Year); in 2016 she was a finalist of the NOVUM Foundation Award; and in 2013 she won Jerwood Drawing Prize. She has participated in residency programs in Tokyo, San Francisco and London. She was born in Košice, where she now lives and works.
Pavla Malinová (b. 1985, CZ)
The monumental oil paintings of Pavla Malinová represent an exceptional phenomenon in our region. Her distinctive visual language, continuously developed in recent years, is absent in works by other contemporary artists. Her work appears to to oscillate constantly between two contradicting positions – alternations of figural works with abstraction, blurred motifs competing with concrete symbols and organic shapes contrasting with geometrical. On the one hand the scenes are heavy – almost physically material. On the other they possess lightness, irony or humor. Pseudo-esoteric and spiritual influences are blended with those that are rough and grounded. It is as if the formal side of her works was based in modernistic pictures, but with the easily recognizable attributes of contemporary painting. The selection of art works displayed follows a line dominated by robust, almost cumbersome figures combined by simplified organic forms and geometric elements. They are based in trivial personal experiences and the artist's genuine interest in things. It may sound like a cliché, but Malinová truly paints what she lives. She is interested in yoga (Sumo), and cannot imagine her life without swimming (as in a detail of stylized swimmers in her work Andělíček [Little Angel], dominated by a fountain's metamorphosis into a spiritual figure) or an ironic and dramatic perspective on her own physical appearance, as in Skolióza (Scoliosis).
Pavla mainly focuses on oil paintings, which she likes to pepper with different materials. She transforms her experience in drawing into a linear and flat, formal language, shifting the robustness of the figures and pictograms into objects and their creation. She builds the painting intuitively, without complicated study sketches. She does not plan individual steps ahead, which makes the narrative of her work seemingly impenetrable. Malinová was born in Vsetín, and lives and works in Prague. She graduated from the Faculty of Fine Arts at the University of Ostrava, studying in the Studio headed by František Kowolski. In 2013 she won the Rudolf Schlattauer Prize.
Nana Mandl (b. 1991, AT)
The complicated visual composition of Nana Mandl, created expressly for this exhibition, characterizes the works, conceptual thinking and formal language of this Austrian artist. Ideologically, she bases her work in an encounter of the physical and digital world, which mostly influences the younger generation. Her collages respond to this accelerated time, typified by an unrestrained flow of information combined with the symptomatic visual pollution. In her own words, she feels a part of so-called Generation Remix, which has unlimited access to visual archives and media. She chooses from amongst them, combines and deconstructs them. In her collages, from the tiniest all the way to monumental billboard wallpapers, she takes visual material from blogs or advertising, inspired by fashion, pop culture and the old print media, also a using modern style of archiving in the form of computer and mobile screenshots. She steps into the compositions of “stolen” materials with her own drawings, often indistinguishable from their print antecedents, or with her hand embroidery that she might regularly purchase in any sewing shop and use as ready-mades. The intentional contrast of physical and digital work is significantly supported through cutting and subsequent sewing back together of individual parts of the canvas. She takes the encounter of high art and kitsch (as a reaction to the superficiality of our times) further through spatial objects: modern totems connecting different cultures, social strata and historical backgrounds. The lightened visual expression contrasts with the infinite layering of opinions and ideas of the contemporary patchwork society.
Nana Mandl mainly works with collage, installations and objects. She has long experience with graphic design, which is naturally present in her works. Born in Graz, she lives and works in Vienna and Cape Town. She studied at Weißensee Kunsthochschule in Berlin and graduated from the MA program at the Universität für angewandte Kunst in Vienna. In 2014 – 2016 she was a member of the artistic group Club Fortuna. Last year she won a Bildrecht Solo Award for the best solo exhibition at the Vienna Art Fair viennacontemporary 2018.
The international curatorial project Anything Goes is a probe into the art work of the young generation of active female artists from Slovakia, the Czech Republic and Austria. The art work of Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl and Titania Seidl reflect the latest trends in contemporary 2D pictures, with possible extensions into spatial art work. These artists work with traditional media (painting, drawing, collage, embroidery) and adapt them to the needs of the contemporary (world of) art. Whether working with intentional visual deformation or combining different and often uncombinable media, their works take the best from tradition while simultaneously underlining inexhaustible original techniques amidst current events.
The selection of art work is linked to reconstruction and deconstruction, in the visual and in idea, typical for their overlapping of frequently contradicting ideas and elements. It responds to the contemporary world (of art), where everything is possible. Creating rules, limits or institutional categories is no longer important or necessary. As a result, glimpses of pop culture, modern relics, digitalization, history, esoteric and personal (pseudo) mythology come naturally together in one place. Intimate stories are camouflaged by a universal language of contemporary art and general topics come across as surprisingly personal. High art contrasts with the intentional use of kitsch, and abstract scenes fight for our attention with figural works; the online world mingles with the physical. The difference between fiction and reality seems negligible. An intricate fabric of micro-worlds alternates with clearly understandable scenes with ambiguous meaning. Try to imagine ideological surrealism without its typical visual pathos. In audio terms, it most resembles trends in deconstructed post-club music, where in one place one hears the mutated voice of Rihanna blended with the well-known chorus of a post-2000 new-metal group. It all happens in a rhythm of reggaeton, where the traditional rhythm section combines with the sounds of teeming chains and clattering blades. Is this artificial, forced chaos or a reflection of today's over-motivated world?
At first glance it becomes clear that the exhibiting artists are reflecting on the contemporary world. However, they do so with clear insight into the past. They combine rules of quotations, appropriations or visual “thievery” through collage into unique wholes. This effort results in a fragmented and subsequently-reconfigured DNA of portrayals, where familiar pictures meet in unusual shapes and constellations. Collage as a way of creating a new picture out of self-standing parts is in this case also applicable to how to think about the narrative of the works, which have no demarcated time axes – they meander, multi-faceted, with no beginning or end. Even if the ideologically layered scenes, full of symbols and psychologizing, require a higher level of concentration, they not only offer visual experience but also a new direction, transcending the limits of the chosen media. It is not similarity of aesthetic preference or core topics that would connect Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl and Titania Seidl – it is how they work, through which they bravely communicate personal stories, interests or intimate snapshots from their lives. Although they are not averse to visual and the ideological strategies of contemporary arts, they successfully avoid any of the sterile and emotionally cool postures of the current visual culture. The imaginary spontaneity and organic character of their works is also fed by a natural intuition that helps to shift the content of the works without a need for preparation and detailed sketches.
Svetlana Fialová (b. 1985, SK)
The latest trends in Svetlana's work are captured by her series Prostřeno (Come Dine With Me). In 54 drawings on various coloured A4 papers, she continues to demonstrate her interest in the realm of pop-trash culture and its bizarre connections. She pays equal attention to substantively challenging and visually complicated large-scale drawings and works of “sketchbook” size that do not offer room for developing her typical visual and ideologically multi-faceted compositions. She uses this limited space for making psychological portraits of real participants in a gastronomy show that illustrates the status quo of contemporary society more than any culinary skills. She combines her critical perspective with bizarre humor and irony, demonstrating it through symbolic motifs like the mirror, her masked face or putting on a glove. She turns from general topics back to personal mythology, to stories from her own life or intimate notes in her diary, as when incorporating newly-discovered family members into a series of anonymous portraits, or reflecting personal topics and interests in the large-scale drawing Krava (The Cow).
Svetlana Fialová also uses diverse graphical techniques, shifting the accustomed limits of traditional media; she experiments with how to depict reality, paying attention to mistakes and deformations in a picture. She critically reflects on current political and social topics through irony, humor and visual banalities. She finished her PhD studies under the Daniel Fischer at the Academy of Fine Arts in Bratislava; and currently works as an assistant to Peter Rónai in the Studio of Graphics and Experimental Works at the Faculty of Arts at the Technical University in Košice. Between 2012 and 2015, she was shortlisted in the competition Maľba roka (Painting of the Year); in 2016 she was a finalist of the NOVUM Foundation Award; and in 2013 she won Jerwood Drawing Prize. She has participated in residency programs in Tokyo, San Francisco and London. She was born in Košice, where she now lives and works.
Pavla Malinová (b. 1985, CZ)
The monumental oil paintings of Pavla Malinová represent an exceptional phenomenon in our region. Her distinctive visual language, continuously developed in recent years, is absent in works by other contemporary artists. Her work appears to to oscillate constantly between two contradicting positions – alternations of figural works with abstraction, blurred motifs competing with concrete symbols and organic shapes contrasting with geometrical. On the one hand the scenes are heavy – almost physically material. On the other they possess lightness, irony or humor. Pseudo-esoteric and spiritual influences are blended with those that are rough and grounded. It is as if the formal side of her works was based in modernistic pictures, but with the easily recognizable attributes of contemporary painting. The selection of art works displayed follows a line dominated by robust, almost cumbersome figures combined by simplified organic forms and geometric elements. They are based in trivial personal experiences and the artist's genuine interest in things. It may sound like a cliché, but Malinová truly paints what she lives. She is interested in yoga (Sumo), and cannot imagine her life without swimming (as in a detail of stylized swimmers in her work Andělíček [Little Angel], dominated by a fountain's metamorphosis into a spiritual figure) or an ironic and dramatic perspective on her own physical appearance, as in Skolióza (Scoliosis).
Pavla mainly focuses on oil paintings, which she likes to pepper with different materials. She transforms her experience in drawing into a linear and flat, formal language, shifting the robustness of the figures and pictograms into objects and their creation. She builds the painting intuitively, without complicated study sketches. She does not plan individual steps ahead, which makes the narrative of her work seemingly impenetrable. Malinová was born in Vsetín, and lives and works in Prague. She graduated from the Faculty of Fine Arts at the University of Ostrava, studying in the Studio headed by František Kowolski. In 2013 she won the Rudolf Schlattauer Prize.
Nana Mandl (b. 1991, AT)
The complicated visual composition of Nana Mandl, created expressly for this exhibition, characterizes the works, conceptual thinking and formal language of this Austrian artist. Ideologically, she bases her work in an encounter of the physical and digital world, which mostly influences the younger generation. Her collages respond to this accelerated time, typified by an unrestrained flow of information combined with the symptomatic visual pollution. In her own words, she feels a part of so-called Generation Remix, which has unlimited access to visual archives and media. She chooses from amongst them, combines and deconstructs them. In her collages, from the tiniest all the way to monumental billboard wallpapers, she takes visual material from blogs or advertising, inspired by fashion, pop culture and the old print media, also a using modern style of archiving in the form of computer and mobile screenshots. She steps into the compositions of “stolen” materials with her own drawings, often indistinguishable from their print antecedents, or with her hand embroidery that she might regularly purchase in any sewing shop and use as ready-mades. The intentional contrast of physical and digital work is significantly supported through cutting and subsequent sewing back together of individual parts of the canvas. She takes the encounter of high art and kitsch (as a reaction to the superficiality of our times) further through spatial objects: modern totems connecting different cultures, social strata and historical backgrounds. The lightened visual expression contrasts with the infinite layering of opinions and ideas of the contemporary patchwork society.
Nana Mandl mainly works with collage, installations and objects. She has long experience with graphic design, which is naturally present in her works. Born in Graz, she lives and works in Vienna and Cape Town. She studied at Weißensee Kunsthochschule in Berlin and graduated from the MA program at the Universität für angewandte Kunst in Vienna. In 2014 – 2016 she was a member of the artistic group Club Fortuna. Last year she won a Bildrecht Solo Award for the best solo exhibition at the Vienna Art Fair viennacontemporary 2018.
Titania Seidl (b. 1988, AT)
Interestingly, a mere glance at Seidl's oils on small wooden boards or traditional canvases will suffice to remind us of historical accounts from previous decades and centuries. Her collage-like paintings deceive us through their abstracting form, and only when trying to better grasp and understand her visual message do we distinguish individual details. Titania Seidl selects various historical objects, plants or anonymous apparel and draperies from her database of visual items. Trousers, blouses, gloves and other types of attire are depicted without figures. We don't know if we are looking at a depiction of real clothing, or to whom it belongs or for whom it is designed. Seidl is also secretive about the source of historical vases and platters, combined with richly decorated sculptural items from baroque furniture. The historicizing character of the motifs and colours of the pictures contrast with the layered composition and her natural work with empty spaces. Those very elements reveal that the works were created in our times. The way Seidl builds the story of the picture can be associated with collage. She increases its depth through symbols, lyrical expressions and an atmosphere resembling surrealistic scenes. Citations and appropriations of visual materials from books and the internet combine with a playful approach and excerpts from various texts in the titles to her works.
Titania Seidl has remained faithful to painting with oils, sometimes creating small objects. Yet she equally works with texts (either in titles to her works or through independent short stories) that shed some light on her perception of her immediate environment. She graduated in painting at the Universität für angewandte Kunst in Vienna, where she now works as an assistant professor. As of 2012, she is heading the Mauve gallery together with Lukas Thaler. She has been on an art residency program in Tokyo (2014) and a study program in Newcastle upon Tyne (2010/11). In 2018 she was nominated for a Strabag Art Award.
Interestingly, a mere glance at Seidl's oils on small wooden boards or traditional canvases will suffice to remind us of historical accounts from previous decades and centuries. Her collage-like paintings deceive us through their abstracting form, and only when trying to better grasp and understand her visual message do we distinguish individual details. Titania Seidl selects various historical objects, plants or anonymous apparel and draperies from her database of visual items. Trousers, blouses, gloves and other types of attire are depicted without figures. We don't know if we are looking at a depiction of real clothing, or to whom it belongs or for whom it is designed. Seidl is also secretive about the source of historical vases and platters, combined with richly decorated sculptural items from baroque furniture. The historicizing character of the motifs and colours of the pictures contrast with the layered composition and her natural work with empty spaces. Those very elements reveal that the works were created in our times. The way Seidl builds the story of the picture can be associated with collage. She increases its depth through symbols, lyrical expressions and an atmosphere resembling surrealistic scenes. Citations and appropriations of visual materials from books and the internet combine with a playful approach and excerpts from various texts in the titles to her works.
Titania Seidl has remained faithful to painting with oils, sometimes creating small objects. Yet she equally works with texts (either in titles to her works or through independent short stories) that shed some light on her perception of her immediate environment. She graduated in painting at the Universität für angewandte Kunst in Vienna, where she now works as an assistant professor. As of 2012, she is heading the Mauve gallery together with Lukas Thaler. She has been on an art residency program in Tokyo (2014) and a study program in Newcastle upon Tyne (2010/11). In 2018 she was nominated for a Strabag Art Award.
Súčasná podoba bubliny, v ktorej žijeme, sa javí ako miesto neobmedzených možností. Všetko sa zdá byť na dosah. Čokoľvek je možné. Počas toho, ako komunikujeme verbálne, naša myseľ je niekde úplne inde. Preskakujeme medzi príbehmi našich online kamarátov jednoduchými gestami prstov a vôbec nám nerobí problém vykonávať všetky tieto aktivity počas chôdze. Automatizmus akcií a reakcií v každodenných situáciách nám dáva pocit zvládnutého multitaskingu. Zastaviť stream všadeprítomných informácií za zdá byť nemožné. V hlave už nemusíme držať všetky vedomosti, pretože v priebehu niekoľkých sekúnd dokážeme zistiť o akejkoľvek téme aspoň základné body, od ktorých sa vieme odraziť. Je preto fascinujúce sledovať, ako si každý jedinec zostaví výslednú mozaiku vlastného poznania.
Medzinárodný kurátorský projekt Anything Goes predstavuje sondu do mladej generácie aktívnych umelkýň zo Slovenska, z Rakúska a Českej republiky. Tvorba Svetlany Fialovej, Pavly Malinovej, Nany Mandl a Titanie Seidl zrkadlí najaktuálnejšie tendencie v súčasnom 2D obraze s možnými presahmi do priestorových realizácií. Autorky pracujú s tradičnými médiami (maľba, kresba, koláž, výšivka), ktoré prispôsobujú potrebám súčasného (sveta) umenia. Či už je to práca s cielenou obrazovou deformáciou, alebo spájanie rôznych – často nespojiteľných médií. Ich diela preberajú to najlepšie z tradície a zároveň zdôrazňujú nevyčerpateľnosť pôvodných techník v súčasnom dianí.
Selekcia diel sa viaže na vizuálne a ideové rekonštrukcie a dekonštrukcie, pre ktoré je charakteristické prelínanie rozličných – často protichodných ideí a prvkov. Reaguje na aktuálny svet (umenia), v ktorom je všetko možné. Vytváranie pravidiel, hraníc či inštitucionálnych kategórií už nie dôležité a ani je nutné. Na jednom mieste sa tak úplne prirodzene stretávajú záblesky populárnej kultúry, novodobých relikvií, digitalizácie, histórie, ezoteriky či osobnej (pseudo) mytológie. Intímne príbehy sú kamuflované univerzálnym jazykom súčasného umenia a všeobecné témy sa zdajú byť až prekvapivo osobné. Vysoké umenie kontrastuje s cieleným použitím gýču, abstraktné výjavy bojujú o pozornosť s figurálnymi, online svet sa mieša s tým fyzickým. Rozdiel medzi fikciou a realitou sa zdá byť zanedbateľný. Neprehľadnosť mikrosvetov striedajú jasne čitateľné výjavy s neurčitým významom. Predstav si ideový surrealizmus bez typického vizuálneho pátosu. Zvukovo to má najbližšie k smerovaniu dekonštruovanej post-klubovej hudby, kde na jednom mieste znie zmutovaný hlas Rihanny, prelínaný so známym refrénom nu-metalovej skupiny skorých nultých rokov. To všetko sa odohráva v rytme reggaetonu, kde tradičnú rytmickú sekciu dopĺňajú zvuky hmýriacich sa reťazí a rinčanie čepelí. Je to umelý a nasilu vytvorený chaos, či zrkadlenie dnešného premotivovaného sveta?
Na prvý pohľad je zrejmé, že vystavujúce reflektujú súčasnosť. Robia to však s jasným poznatkom o minulosti. Princípy citácie, apropriácie či vizuálnej „krádeže“ spájajú do unikátnych celkov kolážovitým prístupom. Výsledkom je rozkúskované a následnej rekonfigurované DNA vyobrazení, kde sa stretávajú povedomé obrazy v neobvyklých formách a konšteláciách. Koláž, ako spôsob kreovania nového obrazu zo samostatne stojacich častí, sa v ich prípade viaže aj na uvažovanie o naratíve diel. Ten nemá jasne ohraničenú časovú os – pôsobí kľukato, viacúrovňovo, nemá začiatok ani koniec. Ideovo navrstvené výjavy plné symbolov a psychologizácie si síce v snahe o rozlúsknutie jednotlivých častí vyžadujú vyššiu mieru sústredenia, avšak okrem vizuálneho zážitku ponúkajú nové smerovanie prekračujúce hranice zvolených médií. Svetlanu Fialovú, Pavlu Malinovú, Nanu Mandl a Titaniu Seidl nespája podobný estetický vkus či zásadné témy. Spája ich spôsob tvorby, ktorou sa neboja komunikovať osobné príbehy, záujmy či intímne výňatky zo svojich životov. A hoci sa nebránia vizuálnym a ideovým stratégiám súčasného umenia, úspešne sa vyhýbajú sterilným a emotívne vychladnutým polohám aktuálnej vizuálnej kultúry. Pomyselnej živelnosti a organickosti prispieva aj prirodzená intuícia, vďaka ktorej posúvajú obsah diel bez nutnej predprípravy a detailných skíc.
Svetlana Fialová (1985, SK)
Séria Prostřeno zobrazuje najnovšie smerovanie tvorby Svetlany Fialovej. V 54 kresbách na rôznofarebných papieroch formátu A4 aj naďalej demonštruje neutíchajúci záujem o svet populárno-trashovej kultúry a jej bizarných súvislostí. Popri obsahovo náročných a vizuálne komplikovaných veľkoformátových kresbách plnohodnotne pracuje na dielach „skicárovej“ veľkosti, ktorá jej nedáva priestor na rozpracovanie príznačných – vizuálne a ideovo mnohovrstevných kompozícií. Ohraničenú plochu využíva na spracovanie psychologických portrétov reálnych účastníčok a účastníkov gastronomickej show, ktorá, viac ako kuchárske schopnosti, zobrazuje stav aktuálnej spoločnosti. S bizarným humorom a iróniou prináša kritický pohľad, ktorý demonštruje použitím symbolických motívov, ako sú zrkadlo, prekrývanie si vlastnej tváre maskou či navliekaním rukavice. Od všeobecných tém sa navracia aj k osobnej mytológii, príbehom z vlastného života či k intímnym denníkovým záznamom. Či už je to začlenenie novoobjavených rodinných členov do série „anonymných“ portrétov, alebo zrkadlenie personálnych tém a záujmov v rozmernej kresbe Krava.
Svetlana Fialová sa venuje kresbe a rôznym grafickým technikám. Posúva zaužívané hranice tradičných médií, zaoberá sa experimentmi v zobrazovaní reality, chybami a deformáciami obrazu. Prostredníctvom irónie, humoru a vizuálnych banalít kriticky reaguje na aktuálne politicko-spoločenské témy. Absolvovala doktorandské štúdium pod vedením Daniela Fischera na bratislavskej VŠVU a v súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka Petra Rónaia v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V rokoch 2012 a 2015 bola finalistkou ceny Maľba roka, v roku 2016 finalistkou Ceny Nadácie NOVUM a v roku 2013 vyhrala cenu Jerwood Drawing Prize. Navštívila zahraničné rezidencie v Tokiu, San Francisku či Londýne. Narodila sa v Košiciach, kde momentálne pôsobí.
Medzinárodný kurátorský projekt Anything Goes predstavuje sondu do mladej generácie aktívnych umelkýň zo Slovenska, z Rakúska a Českej republiky. Tvorba Svetlany Fialovej, Pavly Malinovej, Nany Mandl a Titanie Seidl zrkadlí najaktuálnejšie tendencie v súčasnom 2D obraze s možnými presahmi do priestorových realizácií. Autorky pracujú s tradičnými médiami (maľba, kresba, koláž, výšivka), ktoré prispôsobujú potrebám súčasného (sveta) umenia. Či už je to práca s cielenou obrazovou deformáciou, alebo spájanie rôznych – často nespojiteľných médií. Ich diela preberajú to najlepšie z tradície a zároveň zdôrazňujú nevyčerpateľnosť pôvodných techník v súčasnom dianí.
Selekcia diel sa viaže na vizuálne a ideové rekonštrukcie a dekonštrukcie, pre ktoré je charakteristické prelínanie rozličných – často protichodných ideí a prvkov. Reaguje na aktuálny svet (umenia), v ktorom je všetko možné. Vytváranie pravidiel, hraníc či inštitucionálnych kategórií už nie dôležité a ani je nutné. Na jednom mieste sa tak úplne prirodzene stretávajú záblesky populárnej kultúry, novodobých relikvií, digitalizácie, histórie, ezoteriky či osobnej (pseudo) mytológie. Intímne príbehy sú kamuflované univerzálnym jazykom súčasného umenia a všeobecné témy sa zdajú byť až prekvapivo osobné. Vysoké umenie kontrastuje s cieleným použitím gýču, abstraktné výjavy bojujú o pozornosť s figurálnymi, online svet sa mieša s tým fyzickým. Rozdiel medzi fikciou a realitou sa zdá byť zanedbateľný. Neprehľadnosť mikrosvetov striedajú jasne čitateľné výjavy s neurčitým významom. Predstav si ideový surrealizmus bez typického vizuálneho pátosu. Zvukovo to má najbližšie k smerovaniu dekonštruovanej post-klubovej hudby, kde na jednom mieste znie zmutovaný hlas Rihanny, prelínaný so známym refrénom nu-metalovej skupiny skorých nultých rokov. To všetko sa odohráva v rytme reggaetonu, kde tradičnú rytmickú sekciu dopĺňajú zvuky hmýriacich sa reťazí a rinčanie čepelí. Je to umelý a nasilu vytvorený chaos, či zrkadlenie dnešného premotivovaného sveta?
Na prvý pohľad je zrejmé, že vystavujúce reflektujú súčasnosť. Robia to však s jasným poznatkom o minulosti. Princípy citácie, apropriácie či vizuálnej „krádeže“ spájajú do unikátnych celkov kolážovitým prístupom. Výsledkom je rozkúskované a následnej rekonfigurované DNA vyobrazení, kde sa stretávajú povedomé obrazy v neobvyklých formách a konšteláciách. Koláž, ako spôsob kreovania nového obrazu zo samostatne stojacich častí, sa v ich prípade viaže aj na uvažovanie o naratíve diel. Ten nemá jasne ohraničenú časovú os – pôsobí kľukato, viacúrovňovo, nemá začiatok ani koniec. Ideovo navrstvené výjavy plné symbolov a psychologizácie si síce v snahe o rozlúsknutie jednotlivých častí vyžadujú vyššiu mieru sústredenia, avšak okrem vizuálneho zážitku ponúkajú nové smerovanie prekračujúce hranice zvolených médií. Svetlanu Fialovú, Pavlu Malinovú, Nanu Mandl a Titaniu Seidl nespája podobný estetický vkus či zásadné témy. Spája ich spôsob tvorby, ktorou sa neboja komunikovať osobné príbehy, záujmy či intímne výňatky zo svojich životov. A hoci sa nebránia vizuálnym a ideovým stratégiám súčasného umenia, úspešne sa vyhýbajú sterilným a emotívne vychladnutým polohám aktuálnej vizuálnej kultúry. Pomyselnej živelnosti a organickosti prispieva aj prirodzená intuícia, vďaka ktorej posúvajú obsah diel bez nutnej predprípravy a detailných skíc.
Svetlana Fialová (1985, SK)
Séria Prostřeno zobrazuje najnovšie smerovanie tvorby Svetlany Fialovej. V 54 kresbách na rôznofarebných papieroch formátu A4 aj naďalej demonštruje neutíchajúci záujem o svet populárno-trashovej kultúry a jej bizarných súvislostí. Popri obsahovo náročných a vizuálne komplikovaných veľkoformátových kresbách plnohodnotne pracuje na dielach „skicárovej“ veľkosti, ktorá jej nedáva priestor na rozpracovanie príznačných – vizuálne a ideovo mnohovrstevných kompozícií. Ohraničenú plochu využíva na spracovanie psychologických portrétov reálnych účastníčok a účastníkov gastronomickej show, ktorá, viac ako kuchárske schopnosti, zobrazuje stav aktuálnej spoločnosti. S bizarným humorom a iróniou prináša kritický pohľad, ktorý demonštruje použitím symbolických motívov, ako sú zrkadlo, prekrývanie si vlastnej tváre maskou či navliekaním rukavice. Od všeobecných tém sa navracia aj k osobnej mytológii, príbehom z vlastného života či k intímnym denníkovým záznamom. Či už je to začlenenie novoobjavených rodinných členov do série „anonymných“ portrétov, alebo zrkadlenie personálnych tém a záujmov v rozmernej kresbe Krava.
Svetlana Fialová sa venuje kresbe a rôznym grafickým technikám. Posúva zaužívané hranice tradičných médií, zaoberá sa experimentmi v zobrazovaní reality, chybami a deformáciami obrazu. Prostredníctvom irónie, humoru a vizuálnych banalít kriticky reaguje na aktuálne politicko-spoločenské témy. Absolvovala doktorandské štúdium pod vedením Daniela Fischera na bratislavskej VŠVU a v súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka Petra Rónaia v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V rokoch 2012 a 2015 bola finalistkou ceny Maľba roka, v roku 2016 finalistkou Ceny Nadácie NOVUM a v roku 2013 vyhrala cenu Jerwood Drawing Prize. Navštívila zahraničné rezidencie v Tokiu, San Francisku či Londýne. Narodila sa v Košiciach, kde momentálne pôsobí.
Pavla Malinová (1985, CZ)
Monumentálne olejové maľby Pavly Malinovej sú v našej lokalite jedinečným zjavom. Špecifický vizuálny jazyk, ktorý ostatné roky kontinuálne rozvíja, nenachádzame v tvorbe iných súčasných autoriek a autorov. Jej diela akoby konštantne oscilovali medzi dvoma protichodnými polohami. Figurálnu tvorbu strieda s abstrakciou, nejasné motívy konkurujú konkrétnym symbolom a organické tvary kontrastujú s geometrickými. Výjavy pôsobia ťaživo – až fyzicky hmotne, na druhej strane im nechýba ľahkosť, irónia či humor. Pseudo-ezoterické a spirituálne vplyvy mieša so surovo prízemnými. Formálna stránka akoby vychádzala z modernistických obrazov, no nerobí nám problém odhaliť, že sa pozeráme na súčasnú maľbu. Fokusom selekcie vystavených diel je línia, ktorej dominujú robustné až ťažkopádne figúry doplnené zjednodušenými organickými formami a geometrickými prvkami. Vychádzajú z banálnych osobných skúseností a jej prirodzeného záujmu. A hoci to môže znieť ako klišé, Malinová naozaj maľuje to, čím žije. Zaujíma ju jóga (Sumo), život si nevie predstaviť bez plávania (detail štylizovaných plavcov v diele Andělíček, ktorému dominuje metamorfóza fontány na spirituálnu postavičku) či ironicko-dramatický pohľad na vlastný fyzický stav (Skolióza).
Pavla Malinová sa primárne venuje olejomaľbe, ktorú zvykne okoreniť rozličnými materiálmi. Skúsenosť s kresbou pretavuje do lineárneho a plošného formálneho jazyku a mohutnosť postáv a piktogramov posúva do objektovej tvorby. K výstavbe maliarskeho obrazu pristupuje intuitívne a bez komplikovaných detailných skíc. Jednotlivé kroky neplánuje dopredu. Aj preto môže byť naratív diel na prvý pohľad nerozlúsknuteľný. Pavla Malinová sa narodila vo Vsetíne, žije a pracuje v Prahe. Absolvovala Ateliér maľby II pod vedením Františka Kowolského na Fakulte umění Ostravskej univerzity. V roku 2013 získala Cenu Rudolfa Schlattauera.
Monumentálne olejové maľby Pavly Malinovej sú v našej lokalite jedinečným zjavom. Špecifický vizuálny jazyk, ktorý ostatné roky kontinuálne rozvíja, nenachádzame v tvorbe iných súčasných autoriek a autorov. Jej diela akoby konštantne oscilovali medzi dvoma protichodnými polohami. Figurálnu tvorbu strieda s abstrakciou, nejasné motívy konkurujú konkrétnym symbolom a organické tvary kontrastujú s geometrickými. Výjavy pôsobia ťaživo – až fyzicky hmotne, na druhej strane im nechýba ľahkosť, irónia či humor. Pseudo-ezoterické a spirituálne vplyvy mieša so surovo prízemnými. Formálna stránka akoby vychádzala z modernistických obrazov, no nerobí nám problém odhaliť, že sa pozeráme na súčasnú maľbu. Fokusom selekcie vystavených diel je línia, ktorej dominujú robustné až ťažkopádne figúry doplnené zjednodušenými organickými formami a geometrickými prvkami. Vychádzajú z banálnych osobných skúseností a jej prirodzeného záujmu. A hoci to môže znieť ako klišé, Malinová naozaj maľuje to, čím žije. Zaujíma ju jóga (Sumo), život si nevie predstaviť bez plávania (detail štylizovaných plavcov v diele Andělíček, ktorému dominuje metamorfóza fontány na spirituálnu postavičku) či ironicko-dramatický pohľad na vlastný fyzický stav (Skolióza).
Pavla Malinová sa primárne venuje olejomaľbe, ktorú zvykne okoreniť rozličnými materiálmi. Skúsenosť s kresbou pretavuje do lineárneho a plošného formálneho jazyku a mohutnosť postáv a piktogramov posúva do objektovej tvorby. K výstavbe maliarskeho obrazu pristupuje intuitívne a bez komplikovaných detailných skíc. Jednotlivé kroky neplánuje dopredu. Aj preto môže byť naratív diel na prvý pohľad nerozlúsknuteľný. Pavla Malinová sa narodila vo Vsetíne, žije a pracuje v Prahe. Absolvovala Ateliér maľby II pod vedením Františka Kowolského na Fakulte umění Ostravskej univerzity. V roku 2013 získala Cenu Rudolfa Schlattauera.
Nana Mandl (1991, AT)
Komplikovaná vizuálna kompozícia Nany Mandl, vytvorená na podnet výstavy, trefne charakterizuje tvorbu, koncepčné uvažovanie a formálny jazyk rakúskej umelkyne. Ideovo vychádza zo stretu fyzického sveta s tým digitálnym, ktorý ovplyvňuje hlavne mladú generáciu. Autorkine koláže reagujú na zrýchlenú dobu, pre ktorú je typický neobmedzený prísun informácií sprevádzaný príznačným vizuálnym smogom. Mandl, podľa vlastných slov, sa cíti byť súčasťou tzv. Generácie Remix, ktorá má neobmedzený prístup k obrazovým archívom a médiám. Vyberá si z nich, kombinuje a dekonštruuje. Vo svojich kolážach, rozprestierajúcich sa od najdrobnejších rozmerov až po monumentálne billboardové tapety, preberá vizuálny materiál z blogov či reklám, inšpiruje sa módou, populárnou kultúrou či starými printovými médiami a využíva aj novodobú archiváciu v podobe screenshotov počítačových a mobilných zariadení. Do kompozícií „ukradnutých“ materiálov vstupuje vlastnými kresbami, ktoré sú často nerozoznateľné od tlačených predlôh, či ručnými výšivkami, ktoré by regulárne mohla kúpiť v galantérii a použiť ako ready-made. Cielenému kontrastu fyzickej a digitálnej práce dopomáha zásadným vstupom rozstrihnutím a následným zošitím jednotlivých kusov plátien. Stret vysokého umenia a gýču (ako reakcia na povrchnosť dnešnej doby) ďalej rozvíja v priestorových objektoch – novodobých totemoch spájajúcich odlišné kultúry, sociálne vrstvy a historické pozadia. Odľahčený vizuálny jazyk kontrastuje s nekonečným vrstvením názorov a ideí súčasnej patchworkovej spoločnosti.
Nana Mandl sa venuje koláži, inštaláciám a objektovej tvorbe. Má dlhoročné skúsenosti s grafickým dizajnom, čo sa prirodzene odzrkadľuje v jej dielach. Narodila sa v Grazi, žije a pôsobí vo Viedni a v Kapskom meste. Študovala na Weißensee Kunsthochschule v Berlíne a magisterské štúdium dokončila na Universität für angewandte Kunst vo Viedni. Počas rokov 2014 – 2016 bola súčasťou umeleckého kolektívu Club Fortuna. V minulom roku získala cenu Bildrecht Solo Award za najlepšiu samostatnú výstavu na veľtrhu súčasného umenia viennacontemporary 2018.
Komplikovaná vizuálna kompozícia Nany Mandl, vytvorená na podnet výstavy, trefne charakterizuje tvorbu, koncepčné uvažovanie a formálny jazyk rakúskej umelkyne. Ideovo vychádza zo stretu fyzického sveta s tým digitálnym, ktorý ovplyvňuje hlavne mladú generáciu. Autorkine koláže reagujú na zrýchlenú dobu, pre ktorú je typický neobmedzený prísun informácií sprevádzaný príznačným vizuálnym smogom. Mandl, podľa vlastných slov, sa cíti byť súčasťou tzv. Generácie Remix, ktorá má neobmedzený prístup k obrazovým archívom a médiám. Vyberá si z nich, kombinuje a dekonštruuje. Vo svojich kolážach, rozprestierajúcich sa od najdrobnejších rozmerov až po monumentálne billboardové tapety, preberá vizuálny materiál z blogov či reklám, inšpiruje sa módou, populárnou kultúrou či starými printovými médiami a využíva aj novodobú archiváciu v podobe screenshotov počítačových a mobilných zariadení. Do kompozícií „ukradnutých“ materiálov vstupuje vlastnými kresbami, ktoré sú často nerozoznateľné od tlačených predlôh, či ručnými výšivkami, ktoré by regulárne mohla kúpiť v galantérii a použiť ako ready-made. Cielenému kontrastu fyzickej a digitálnej práce dopomáha zásadným vstupom rozstrihnutím a následným zošitím jednotlivých kusov plátien. Stret vysokého umenia a gýču (ako reakcia na povrchnosť dnešnej doby) ďalej rozvíja v priestorových objektoch – novodobých totemoch spájajúcich odlišné kultúry, sociálne vrstvy a historické pozadia. Odľahčený vizuálny jazyk kontrastuje s nekonečným vrstvením názorov a ideí súčasnej patchworkovej spoločnosti.
Nana Mandl sa venuje koláži, inštaláciám a objektovej tvorbe. Má dlhoročné skúsenosti s grafickým dizajnom, čo sa prirodzene odzrkadľuje v jej dielach. Narodila sa v Grazi, žije a pôsobí vo Viedni a v Kapskom meste. Študovala na Weißensee Kunsthochschule v Berlíne a magisterské štúdium dokončila na Universität für angewandte Kunst vo Viedni. Počas rokov 2014 – 2016 bola súčasťou umeleckého kolektívu Club Fortuna. V minulom roku získala cenu Bildrecht Solo Award za najlepšiu samostatnú výstavu na veľtrhu súčasného umenia viennacontemporary 2018.
Titania Seidl (1988, AT)
Či už sú to olejomaľby na drobných drevených doskách alebo na tradičných plátnach, letmý pohľad na tvorbu rakúskej umelkyne nám zvláštnym spôsobom pripomína historické záznamy z minulých dekád a storočí. Kolážovité maliarske výjavy klamú abstrahujúcou formou a až pri bližšej snahe o pochopenie vizuálnej správy rozoznávame jednotlivé detaily. Titania Seidl vyberá zo svojej databázy vizuálnych prvkov historické predmety, rastliny či anonymné odevné kúsky a drapérie. Gate, blúzy, rukavice a iné druhy oblečenia zobrazuje bez figúr. Nevieme, či sa pozeráme na zobrazenie reálneho oblečenia a ani komu tieto kúsky patrili a pre koho sú určené. Seidl takisto neprezrádza, z akého zdroja pochádzajú historické vázy a misy, ktoré kombinuje s bohato dekorovanými skulpturálnymi prvkami z barokových nábytkov. Historizujúci ráz motívov a farebnosť obrazov kontrastuje s vrstevnatou kompozíciou a prirodzenou prácou s prázdnymi plochami. Práve tieto prvky odhaľujú, že diela naozaj vznikli v dnešnej dobe. Spôsob, akým autorka buduje dej obrazu, má najbližšie ku koláži. Prehlbuje ju symbolmi, lyrickým prejavom a atmosférou pripomínajúcou surrealistické výjavy. Citácie a apropriácie vizuálnych materiálov z kníh a internetu dopĺňa hravým prístupom a textovými útržkami v názvoch svojich diel.
Titania Seidl zostáva verná maľbe olejovými farbami a občasne vytvára aj drobné objekty. Plnohodnotne však pracuje i s textom (či už v názvoch obrazov, alebo vo forme samostatne stojacich poviedok), ktorým približuje vnímanie svojho najbližšieho okolia. Absolvovala štúdium maľby na Universität für angewandte Kunst vo Viedni, kde aktuálne pôsobí ako odborná asistentka. Od roku 2012 vedie spoločne s Lukasom Thalerom vo Viedni galerijný priestor Mauve. Absolvovala umeleckú rezidenciu v Tokiu (2014) a študijný pobyt v Newcastle upon Tyne (2010/11). V roku 2018 bola nominovaná na cenu Strabag Art Award.
Či už sú to olejomaľby na drobných drevených doskách alebo na tradičných plátnach, letmý pohľad na tvorbu rakúskej umelkyne nám zvláštnym spôsobom pripomína historické záznamy z minulých dekád a storočí. Kolážovité maliarske výjavy klamú abstrahujúcou formou a až pri bližšej snahe o pochopenie vizuálnej správy rozoznávame jednotlivé detaily. Titania Seidl vyberá zo svojej databázy vizuálnych prvkov historické predmety, rastliny či anonymné odevné kúsky a drapérie. Gate, blúzy, rukavice a iné druhy oblečenia zobrazuje bez figúr. Nevieme, či sa pozeráme na zobrazenie reálneho oblečenia a ani komu tieto kúsky patrili a pre koho sú určené. Seidl takisto neprezrádza, z akého zdroja pochádzajú historické vázy a misy, ktoré kombinuje s bohato dekorovanými skulpturálnymi prvkami z barokových nábytkov. Historizujúci ráz motívov a farebnosť obrazov kontrastuje s vrstevnatou kompozíciou a prirodzenou prácou s prázdnymi plochami. Práve tieto prvky odhaľujú, že diela naozaj vznikli v dnešnej dobe. Spôsob, akým autorka buduje dej obrazu, má najbližšie ku koláži. Prehlbuje ju symbolmi, lyrickým prejavom a atmosférou pripomínajúcou surrealistické výjavy. Citácie a apropriácie vizuálnych materiálov z kníh a internetu dopĺňa hravým prístupom a textovými útržkami v názvoch svojich diel.
Titania Seidl zostáva verná maľbe olejovými farbami a občasne vytvára aj drobné objekty. Plnohodnotne však pracuje i s textom (či už v názvoch obrazov, alebo vo forme samostatne stojacich poviedok), ktorým približuje vnímanie svojho najbližšieho okolia. Absolvovala štúdium maľby na Universität für angewandte Kunst vo Viedni, kde aktuálne pôsobí ako odborná asistentka. Od roku 2012 vedie spoločne s Lukasom Thalerom vo Viedni galerijný priestor Mauve. Absolvovala umeleckú rezidenciu v Tokiu (2014) a študijný pobyt v Newcastle upon Tyne (2010/11). V roku 2018 bola nominovaná na cenu Strabag Art Award.
