Kristián Németh is an intermedia artist. His diverse artwork deals with identity, corporeality and the fragility of being, linking universal topics with intimate content. He moves from thematizing institutional critique and power dynamics within the Catholic Church to addressing social topics or simply offering personal observations. This broad spectrum of ideas is also mirrored in the diverse artistic mediums he employs – all the way from objects, spatial installations, sound recordings and videos to minimalist interventions and staged performances. Németh routinely integrates them into intricate exhibition environments characterized by a minimalist design and a focus on detail. His works navigate the space between symbolic and abstract forms, leaning towards conceptualization of snapshots from lived reality, frequently highlighting characteristic, beautifully unsettling emotional resonance.
The solo exhibition Fragile at Label201 gallery in Rome presents a symbolic and direct reflection on fragility. No matter if we address the contemporary world, the ecological crisis, personal fragility or everyday situations and relationships, insecurity has become the new norm, with stability becoming an unexpected luxury.
The minimalist, variable installation Fragile, which has been continuously updated and reinterpreted since 2012, commands attention within the gallery space. This artwork has undergone various transformations in its installation, exhibition, and ideological contexts. At its core, it is laid out on the floor in its simple essence, instantly drawing viewers in with its appealingly fragile aesthetic. It triggers emotional associations while directing the way we behave in the space. Organically arranged crystal glasses, bowls, decanters, and vases—sourced from Németh's mother and acquaintances—stimulate our imagination. A simple gesture gradually modulates the tension created by their ephemeral balance, as they are held together solely by the laws of physics and the respect of visitors. Drawing on personal memories of old items and an awareness of our own temporality and uncertainty, these clear and luminous monuments remain open-ended, inviting a wide range of interpretations.
The artist continues in a similar vein with a selected work from his latest project, The Herbarium of Time (2024), where he transforms fragility and vulnerability into conscious care, striving to halt time and preserve the present. He has encapsulated delicate tiny flowers and a twig of the Common Almond (Amygdalus communis) in resin, placing them on their own stand. This piece serves as a simple yet striking memento of the desire to deny impermanence. While this impulse contradicts the natural cycle of life, it stands as a silent and melancholic symbol of ephemeral moments.
Kristián Németh je intermediálny umelec, ktorý sa vo svojej rozmanitej tvorbe zaoberá identitou, telesnosťou či krehkosťou bytia a prepája univerzálne témy s intímnym obsahom. Od tematizácie inštitucionálnej kritiky a mocenských vzťahov v kontexte katolíckej cirkvi prechádza k spoločenským témam či osobným pozorovaniam. Široký rozptyl ideí sa zrkadlí aj v rôznorodých výtvarných prostriedkoch – od objektov, priestorových inštalácií, zvukových nahrávok a videí až po minimalistické intervencie a režírované performancie, pričom ich bežne spája do komplexných výstavných environmentov charakteristických minimalistickým riešením a fokusom na detail. Némethove práce oscilujú medzi symbolickými a abstraktnými formami s príklonom ku konceptualizácii výňatkov zo žitej reality s častým dôrazom na príznačný, krásne ťaživý emocionálny rozptyl.
Samostatná výstava Fragile v galérii Label201 v Ríme predstavuje symbolický a zároveň priamy pohľad na tému krehkosti. Či už hovoríme o súčasnom svete, ekologickej kríze, či osobnej krehkosti, každodenných situáciách a vzájomných vzťahoch, pocit neistoty je novým normálom a zo stability sa stáva neočakávaný luxus.
Priestoru galérie dominuje minimalistická variabilná inštalácia Fragile, ktorú Németh priebežne aktualizuje a nanovo interpretuje od roku 2012. Práca, ktorá zažila rôzne inštalačné variácie, výstavné či ideové kontexty, sa ocitá vo svojej jednoduchej podstate rozložená na podlahe, pričom na prvý pohľad zaujme príťažlivou krehkou vizualitou. Spúšťa emocionálne asociácie a zároveň režíruje, akým spôsobom sa správame v priestore. Organicky komponované krištáľové poháre, misky, karafy či vázy, ktoré autor získal od mamy či svojich známych, podnecujú našu imagináciu. Jednoduchým gestom sa postupne dávkuje napätie, ktoré vytvára pominuteľná rovnováha objektov držiacich spolu len vďaka fyzikálnym zákonom a rešpektu návštevníkov. Od osobných spomienok na staré predmety cez uvedomenie si našej dočasnosti a všeobecnej neistoty; priezračné a lesklé monumenty zostávajú otvorené širokému spektru interpretácií.
V podobných intenciách pokračuje autor aj vybraným dielom z najaktuálnejšieho projektu Herbár času (2024), v ktorom krehkosť a zraniteľnosť mení na uvedomelú starostlivosť a snahu o zastavenie času či uchovanie prítomnosti. Podmanivé drobné kvety a časť halúzky Mandle obyčajnej (Amygdalus communis) zakonzervoval živicou a vložil do vlastného stojana. Dielo sa stáva jednoduchým, ale zároveň úderným mementom túžby po popretí pominuteľnosti, ktorý síce ide v ústrety prirodzenému kolobehu života, no zostáva tichým a melancholickým symbolom efemérneho okamihu.
Samostatná výstava Fragile v galérii Label201 v Ríme predstavuje symbolický a zároveň priamy pohľad na tému krehkosti. Či už hovoríme o súčasnom svete, ekologickej kríze, či osobnej krehkosti, každodenných situáciách a vzájomných vzťahoch, pocit neistoty je novým normálom a zo stability sa stáva neočakávaný luxus.
Priestoru galérie dominuje minimalistická variabilná inštalácia Fragile, ktorú Németh priebežne aktualizuje a nanovo interpretuje od roku 2012. Práca, ktorá zažila rôzne inštalačné variácie, výstavné či ideové kontexty, sa ocitá vo svojej jednoduchej podstate rozložená na podlahe, pričom na prvý pohľad zaujme príťažlivou krehkou vizualitou. Spúšťa emocionálne asociácie a zároveň režíruje, akým spôsobom sa správame v priestore. Organicky komponované krištáľové poháre, misky, karafy či vázy, ktoré autor získal od mamy či svojich známych, podnecujú našu imagináciu. Jednoduchým gestom sa postupne dávkuje napätie, ktoré vytvára pominuteľná rovnováha objektov držiacich spolu len vďaka fyzikálnym zákonom a rešpektu návštevníkov. Od osobných spomienok na staré predmety cez uvedomenie si našej dočasnosti a všeobecnej neistoty; priezračné a lesklé monumenty zostávajú otvorené širokému spektru interpretácií.
V podobných intenciách pokračuje autor aj vybraným dielom z najaktuálnejšieho projektu Herbár času (2024), v ktorom krehkosť a zraniteľnosť mení na uvedomelú starostlivosť a snahu o zastavenie času či uchovanie prítomnosti. Podmanivé drobné kvety a časť halúzky Mandle obyčajnej (Amygdalus communis) zakonzervoval živicou a vložil do vlastného stojana. Dielo sa stáva jednoduchým, ale zároveň úderným mementom túžby po popretí pominuteľnosti, ktorý síce ide v ústrety prirodzenému kolobehu života, no zostáva tichým a melancholickým symbolom efemérneho okamihu.
Realizáciu výskumu podporil z verejných zdrojov
formou štipendia Fond na podporu umenia.
The research was supported using public funding in
the form of a scholarship by Slovak Arts Council.
