The exhibition Phantom Matter approaches the body as a physical material, a symbolic element, and direct agent of the narrative. Through physicality, it explores the inherent tension between existence and absence, reflects on stability and fragility, and juxtaposes mythical eternity with romantic ephemerality. It invites a haptic encounter, carries scents, conveys a fleeting touch or a passionate embrace. It is at once cold and warm, soft and hard, moist and dry.
The joint exhibition by Gideon Horváth and Adam Šakový explores the paradox of the present and the absent, of the depicted and the intuited, while questioning the established certainties of the physical world. By way of the material qualities and figural scenes, it recounts unspoken desires, distant memories, as well as sensuality, tension, stigma, shame, and sin. First-time pairing of their works brings together a contrast of materials, forms, themes, and media – wax meets metal, body meets stone, nature meets humanity, realism meets fiction, and painting meets installation. Both artists demonstrate a keen sensitivity to history and art history, employing mythological references updated through personal experience. The exhibition project creates a space where irrational relations, the boundaries between reality and fiction, or past and present intertwine.
Gideon Horváth (b. 1990, lives in Budapest) is a Hungarian interdisciplinary artist who primarily creates sculptures and spatial installations. He works with beeswax, porcelain, and iron, emphasizing both their material qualities and symbolic dimensions. For Horváth, wax— secreted by the glands of bees—is a personal and sensual substance that forges an intimate bond between himself and nature. Through his works, he explores the relationship between corporeality, the stigmatization of minorities, and shame, drawing on myths and queer theory. In the selected works, he fragmentarily alludes to the figures of Faunus and Mercury—direct references to classical mythology, which he updates with his own sensitivity and personal experience. A free-standing object resembling an ancient amphora depicts a hybrid bird-human figure, whose intricate porcelain details communicates beauty, repulsion, vulnerability, and vengeance. The central installation, Overripe Fruits, has been inspired by childhood memories of a garden full of apricots, which were perfect only for a fleeting moment. The overripe fruit not only symbolizes the personal experience of a guilty pleasure, but also communicates a broader context of unrecognized and suppressed love.
Adam Šakový (b. 1987, lives in Bratislava) is a Slovak visual artists who focuses on figurative painting, updated through post-conceptual thinking and subtle alterations and disruptions to images. His works explore the relationship between tradition and contemporaneity, using symbols and metaphors that he transforms with a distinctive eye for detail and a realist auteur language. At the exhibition, he presents a selection from his earlier series Stones, complemented by a new triptych. The featured figural compositions quote iconic sculptural works, which Šakový transforms through strategic selection, composition, and painterly interpretation. Although immobile and material, the sculptures and figures in his paintings are depicted as living organisms. We observe their relational connections—whether whole figures or body fragments, coming alive in tense situations, passionate conflicts, or sensual poses. Uprooted from their historical context, they serve as commentaries on human interactions. The artist’s key strategy is the visual imitation of materials and physical phenomena. Marble slabs or levitating objects appear with realistic shadows that alter their nature and spatial properties. The stones and their raw painterly textures emerge as the central motive, existing functionally on the brink between object and illusion.
Výstava Phantom Matter nazerá na telo ako na fyzický materiál, symbolický prvok či ako na priameho hýbateľa naratívu. Prostredníctvom telesnosti sa sústredí na prítomné napätie medzi existenciou a absenciou, zaoberá sa stabilitou a krehkosťou a do kontrastu stavia bájnu večnosť, ako aj romantickú efemérnosť. Vábi k haptickej skúsenosti, vonia, zobrazuje letmý dotyk či vášnivé zovretie. Je studená aj teplá, mäkká aj tvrdá, vlhká aj suchá.
Spoločná výstava Gideona Horvátha a Adama Šakového skúma paradox prítomného a neprítomného, zobrazeného či tušeného, pričom spochybňuje zaužívané istoty hmotného sveta. Prostredníctvom materiálnych vlastností a figurálnych výjavov hovorí o nevyslovených túžbach, vzdialených spomienkach, ako aj o zmyselnosti, napätí, stigme, hanbe či hriechu. Debutové prepojenie autorov prináša kontrast materiálov, foriem, tém aj médií – vosk sa stretáva s kovom, telo s kameňom, príroda s človekom, realizmus s fikciou a maľba s inštaláciou. Obaja citlivo pristupujú k histórii a dejinám umenia, pracujú s mytologickými citáciami, ktoré aktualizujú osobnými skúsenosťami. Výstavný projekt vytvára priestor, kde sa preplietajú iracionálne vzťahy, hranice medzi skutočnosťou a fikciou či minulosťou a súčasnosťou.
Gideon Horváth (1990, žije v Budapešti) je maďarský interdisciplinárny umelec, ktorý vytvára predovšetkým sochy a priestorové inštalácie. Pracuje s včelím voskom, porcelánom a železom, pričom zdôrazňuje ich materiálne kvality, ako aj symbolickú rovinu. Vosk, ktorý vychádza zo včelích žliaz, je pre Horvátha osobná a zmyselná hmota, vytvárajúca intímne spojenie medzi ním a prírodou. Prostredníctvom svojich diel skúma vzťah medzi telesnosťou, stigmatizáciou minorít a hanbou, inšpiruje sa mýtmi, ako aj queer teóriami. Vo vybraných dielach fragmentárne naznačuje postavy Fauna či Merkúra – ako priamu inšpiráciu antickou mytológiou, ktorú aktualizuje vlastnou citlivosťou a osobnými skúsenosťami. Voľne stojaci objekt pripomínajúci dávnu amforu na víno zobrazuje hybridnú vtáčo-ľudskú postavu, ktorá prostredníctvom drobných porcelánových detailov komunikuje krásu, odpudivosť, zraniteľnosť a pomstu. Ústredná inštalácia Overripe Fruits je inšpirovaná detskými spomienkami na záhradu s marhuľami, ktoré boli dokonalé len na veľmi krátky okamih. Prezreté ovocie nesymbolizuje len osobnú skúsenosť s previnilým pôžitkom, ale komunikuje aj širší kontext neuznanej a potlačenej lásky.
Adam Šakový (1987, žije v Bratislave) je slovenský vizuálny umelec, ktorý sa venuje figuratívnej maľbe, ktorú aktualizuje postkonceptuálnym uvažovaním a drobnými zmenami a narušeniami v zobrazovaní. Jeho diela skúmajú vzťah medzi tradíciou a aktuálnosťou, k čomu využíva symboly a metafory, ktoré s typickým citom pre detail pretvára realistickým autorským jazykom. Na výstave predstavuje výber zo staršej série Kamene, ktorú dopĺňa novým triptychom. Prítomné figurálne kompozície citujú ikonické sochárske diela, ktoré Šakový transformuje strategickým výberom, kompozíciou a maliarskou interpretáciou. Sochy a figúry – hoci nehybné a materiálne, sú v jeho obrazoch zobrazované ako živé organizmy. Sledujeme ich vzťahové prepojenie – či už celé postavy, alebo fragmenty tiel ožívajú vo vypätých situáciách, vášnivých konfliktoch alebo zmyselných pózach. Vytrhnuté zo svojho dejinného kontextu slúžia ako komentáre medziľudských interakcií. Neodmysliteľnou stratégiou autora je vizuálna imitácia materiálov a fyzikálnych javov – sledujeme mramorové dosky či levitujúce objekty, ktorých realistické tiene menia ich povahu aj priestorové vlastnosti. Kamene a ich surové maliarske štruktúry sa stávajú stredom záujmu a funkčne existujú na hrane medzi objektom a ilúziou.
Spoločná výstava Gideona Horvátha a Adama Šakového skúma paradox prítomného a neprítomného, zobrazeného či tušeného, pričom spochybňuje zaužívané istoty hmotného sveta. Prostredníctvom materiálnych vlastností a figurálnych výjavov hovorí o nevyslovených túžbach, vzdialených spomienkach, ako aj o zmyselnosti, napätí, stigme, hanbe či hriechu. Debutové prepojenie autorov prináša kontrast materiálov, foriem, tém aj médií – vosk sa stretáva s kovom, telo s kameňom, príroda s človekom, realizmus s fikciou a maľba s inštaláciou. Obaja citlivo pristupujú k histórii a dejinám umenia, pracujú s mytologickými citáciami, ktoré aktualizujú osobnými skúsenosťami. Výstavný projekt vytvára priestor, kde sa preplietajú iracionálne vzťahy, hranice medzi skutočnosťou a fikciou či minulosťou a súčasnosťou.
Gideon Horváth (1990, žije v Budapešti) je maďarský interdisciplinárny umelec, ktorý vytvára predovšetkým sochy a priestorové inštalácie. Pracuje s včelím voskom, porcelánom a železom, pričom zdôrazňuje ich materiálne kvality, ako aj symbolickú rovinu. Vosk, ktorý vychádza zo včelích žliaz, je pre Horvátha osobná a zmyselná hmota, vytvárajúca intímne spojenie medzi ním a prírodou. Prostredníctvom svojich diel skúma vzťah medzi telesnosťou, stigmatizáciou minorít a hanbou, inšpiruje sa mýtmi, ako aj queer teóriami. Vo vybraných dielach fragmentárne naznačuje postavy Fauna či Merkúra – ako priamu inšpiráciu antickou mytológiou, ktorú aktualizuje vlastnou citlivosťou a osobnými skúsenosťami. Voľne stojaci objekt pripomínajúci dávnu amforu na víno zobrazuje hybridnú vtáčo-ľudskú postavu, ktorá prostredníctvom drobných porcelánových detailov komunikuje krásu, odpudivosť, zraniteľnosť a pomstu. Ústredná inštalácia Overripe Fruits je inšpirovaná detskými spomienkami na záhradu s marhuľami, ktoré boli dokonalé len na veľmi krátky okamih. Prezreté ovocie nesymbolizuje len osobnú skúsenosť s previnilým pôžitkom, ale komunikuje aj širší kontext neuznanej a potlačenej lásky.
Adam Šakový (1987, žije v Bratislave) je slovenský vizuálny umelec, ktorý sa venuje figuratívnej maľbe, ktorú aktualizuje postkonceptuálnym uvažovaním a drobnými zmenami a narušeniami v zobrazovaní. Jeho diela skúmajú vzťah medzi tradíciou a aktuálnosťou, k čomu využíva symboly a metafory, ktoré s typickým citom pre detail pretvára realistickým autorským jazykom. Na výstave predstavuje výber zo staršej série Kamene, ktorú dopĺňa novým triptychom. Prítomné figurálne kompozície citujú ikonické sochárske diela, ktoré Šakový transformuje strategickým výberom, kompozíciou a maliarskou interpretáciou. Sochy a figúry – hoci nehybné a materiálne, sú v jeho obrazoch zobrazované ako živé organizmy. Sledujeme ich vzťahové prepojenie – či už celé postavy, alebo fragmenty tiel ožívajú vo vypätých situáciách, vášnivých konfliktoch alebo zmyselných pózach. Vytrhnuté zo svojho dejinného kontextu slúžia ako komentáre medziľudských interakcií. Neodmysliteľnou stratégiou autora je vizuálna imitácia materiálov a fyzikálnych javov – sledujeme mramorové dosky či levitujúce objekty, ktorých realistické tiene menia ich povahu aj priestorové vlastnosti. Kamene a ich surové maliarske štruktúry sa stávajú stredom záujmu a funkčne existujú na hrane medzi objektom a ilúziou.
