The English term foreign bodies refers to any object entrapped in an animal's or human body by inhalation, ingestion or penetration, usually causing irritation, inflammation or scarring. Foreign bodies can be toxic. The second meaning refers to foreign bodies - the physical envelopes of people and organisms that symbolically communicate corporeality-related themes, shifting from the general to the intimate and political issues established by bodies in a contemporary artistic and social context.
The exhibition Foreign Bodies works with micro- and macroworlds associated with contemporary figurative art, which purposefully departs from realistic representation. Intimate scenes camouflaged by contemporary surrealist strategies, personal mythologies and deconstructed reality are at the centre of its attention. It observes bodies as objects or, conversely, objects trapped in bodies; avatars floating in online space, physical mutations and material experiments influenced by digital practices, popular culture or art history.
An organically shaped, yet mystically occult, mosaic figure by Zsófia Keresztes is having a conversation with Eva Maceková's painting. Together they challenge the binary functioning of the world, leaning towards bodily fluidity. The surrealist landscape painting by Botond Keresztesi follows up in the purview of formal instability, complete with an industrial centaur, created through a visual collage combining forms and structures made of appropriated materials, at its centre. The stylized creature is anchored in the environment of cold digital landscapes, similarly to Jakub Choma's formally and ideologically layered hanging object, with sole allusions to bodies through fragments of forms linking the fusion of speculative mystification with the technological processes and aesthetics of computer games, with an associated retro-futuristic atmosphere. Pavla Scerankova's performative installation offers an industrial hybrid of stylized bodily forms and machines. The uncertain borderline between reality and fiction is represented by a dreamy, emotional, yet aggressive moment in an oil painting by Alexander Tinei or a surrealistic, even occult small portrait by Dennis Scholl. An expressive portrait engraved in a wooden board by Svetlana Fialová and the mythology and folklore influenced subtle glazed ceramics by Siggi Sekira are other representations of an inclination towards psychologization, intimate scenes and emotionality. Finally, Michael Kunze's expressive surrealist composition with mythological quotations concludes the dissolution of bodies into abstract forms.
Skupinový výstavný projekt Foreign Bodies predstavuje diela z bohatej zbierky Josefa Maixnera Pekelné sáně, pričom sa zameriava na maľby, kresby, objekty a inštalácie od umelcov a umelkýň mladej a strednej generácie z Rakúska, Slovenska, Maďarska, Moldavska, Rumunska a Nemecka. Cieľom kurátorskej selekcie je zdôrazniť eklektický záber zberateľa, ktorý sa nebojí nazrieť aj za hranice Českej republiky. Záujem o akvizície medzinárodných diel totiž vyžaduje nielen väčšiu otvorenosť, znalosť a prehľad o dianí na umeleckej scéne, ale v konečnom dôsledku aj vyšší rozpočet či chuť a ochotu riskovať. Aj napriek tomu, že Maixnerovej rozmanitej zbierke dominuje tuzemské umenie, zastúpenie zahraničnej tvorby nie je ani zďaleka zriedkavé a zahŕňa množstvo medzinárodne uznávaných a etablovaných umelcov a umelkýň, ktorí prekročili hranice lokálnych scén.
Anglický termín foreign bodies pomenováva cudzie telesá, ktoré uviaznu v tele živočícha vdýchnutím, prehltnutím či penetráciou kože. Zväčša sú dráždivé, spôsobujú zápaly, zjazvenia a môžu byť toxické. V druhom význame hovorí o cudzích telách – fyzických obaloch ľudí a organizmov, ktoré symbolicky komunikujú témy súvisiace s telesnosťou, prechádzajú od všeobecných až k intímnym a politickým otázkam, ktoré telo v súčasnom umelecko-spoločenskom kontexte nastoľuje.
Výstavný projekt Foreign Bodies pracuje s mikro- a makrosvetmi spätými so súčasným figuratívnym umením, ktoré sa cielene odkláňa od realistického stvárnenia. Sústreďuje sa na intímne výjavy kamuflované súčasnými surrealistickými stratégiami, osobnými mytológiami a dekonštruovanou skutočnosťou. Sleduje telá ako objekty alebo, naopak, objekty uväznené v telách. Avatary poletujúce v online priestore, fyzické mutácie a materiálne experimenty ovplyvnené digitálnymi postupmi, populárnou kultúrou či dejinami umenia.
Mysticky okultná, no zároveň tvarovo organická mozaiková figúra Zsófie Keresztes Warrior (2018) nadväzuje dialóg s maľbou Evy Macekovej Androgýn (2017). Spoločne napádajú binárne fungovanie sveta s príklonom k telesnej fluidite. V intenciách formálnej nestability pokračuje surrealistická krajinomaľba Botonda Keresztesiho, v ktorej centre stojí vykonštruovaný industriálny kentaurus vytvorený maliarskou kolážou spájajúcou formy a štruktúry z apropriovaných materiálov. Štylizovaná bytosť je ukotvená v prostredí chladnej digitálnej krajiny podobne ako formálne a ideovo navrstvený závesný objekt Jakuba Chomu, v ktorom je telo naznačené len fragmentmi foriem prepájajúcich využívajúcich spojenie špekulatívnej mystifikácie s technologickými procesmi a estetikou počítačových hier s pridruženou retro-futuristickou atmosférou. Performatívna inštalácia Pavly Scerankovej Monument for unfinished labour (2021) ponúka industriálny hybrid štylizovaných telesných foriem a technických strojov. Neistú hranicu medzi realitou a fikciou reprezentuje snový a zároveň emotívny moment v olejomaľbe Alexandra Tineia Mom, I was sleeping outside (2015) či surrealisticky, ba až okultne ladený drobný portrét Dennisa Scholla Neboť zjevně miloval krutost (2021). Príklon k psychologizácii, intímnym výjavom a emocionalite predstavuje aj expresívny portrét vyrytý do drevenej dosky od Svetlany Fialovej aj subtílna glazovaná keramika Siggi Sekiry Among the Gentle Valleys (2020) ovplyvnená mytológiou a folklórom. A napokon, rozpúšťanie tiel do abstraktných foriem uzatvára expresívna surrealistická kompozícia Michaela Kunzeho s mytologickými citáciami IRAS/Medea/P.P.P. XIV (2009).
