It all starts with a gentle but intense opposing hand movement, when one person wrings
the other's forearm. Fire, an innocent child's game combines different stimuli and sensations, allowing us to experience first touches, uncertainty and trust, hints of intimacy or a shared moment. Then come the first experiments with a lighter, blazes of passion for a hobby, work burnout or flames of emotional and sexual outbursts. Fire is with us all our lives. And while every spark may not ignite a flame, it can leave a lasting trace.
Adam Šakový belongs to the young generation of Slovak painters. His artistic practice is rooted in realistic representation, combined with post-conceptual mindset. Driven by fascination with painting as a medium, he methodically explores various strategies of representation and interpretation of visual information. He works within well-defined cycles, alternating between intimate topics and universal concepts.
He adapts the language of painting to suit his artistic needs, unafraid to appropriate historical canons, compositions, colours, and techniques. His work oscillates between stylized still lifes and figurative compositions, depicting ordinary objects, portraits, and figures in relatively serene situations. Figuratively, mundane items often represent individuals, and their corporeal interactions serve as the driving force behind layers of ideas. His artworks suggest, depict, and communicate, without shouting or providing clear answers. Instead, they function as pictorial traps poised to unveil facets of meaning.
The exhibition It the Beginning, There Was Fire marks Adam Šakový's first solo presentation in Prague. This new series of oil paintings and sculptures – the output of his systematic work from 2021 – thematically explores the semantics of fire. It delves into both intimate and shared issues, conveying them through a universal visual language that employs metaphors, personifications and symbolism. Šakový crafts imaginative scenarios that investigate emotions, behavioural archetypes and the dynamics of interpersonal relationships. His works transition from feelings of calmness to subtly escalating uncertainty, culminating in unsettling scenes set in environments where time seems to have stood still.
We see the central motifs in the foregrounds, presented within artistically refined situations that are closely aligned with realistic representation, occasionally approaching photorealism. While the fascination with painterly structures, historicizing devices, and muted palettes can be captivating in its own right, the true magic of the experience unfolds when one understands what lies behind the painting, what it preceded and what may follow.
The new series centrally features the body and performative work involving physicality, creating a more personal and intimate experience compared to previous works, which primarily redefined visual appropriations. Nude or veiled figures exist in undefined settings, waiting anxiously and indecisively, perhaps seeking (temporary) refuge in physical or mental havens. They communicate through gestures and body language, appearing lonely with obscured faces. Their anonymity prevents us from seeing their emotions. These figures are preoccupied with their inner doubts rather than interpersonal concerns. Interactions of these characters may suggest physical closeness, while their inner connection remains uncertain. Šakový avoids specifying their identities, leaving them in ambivalent states, either exposed in their bare essence or clothed in neutral-coloured, flame-resistant suits.
Šakový accentuates symbolism and meaning of the objects and the matter used. They become carriers of ideas, memories; they, communicate the principles of transformation and record processes. Captured in situations that lack logic and contact with reality, they blur the boundaries between the possible and the impossible, whether it is a candle burning from both sides evoking the fragility of existence, or bodies transformed into immobile charred lumps. For the first time, he also transfers physical elements from his oil paintings into three-dimensional forms – wooden and clay sculptures or handmade ceramic frames, created together with Simona Janišová.
In the beginning there was fire, everything burned down and ashes remained. Still, the green leaf growing out of the charred tree designates hope and the promise of a new beginning.
Všetko sa začína jemným, no intenzívnym protismerným pohybom rúk, keď jedna osoba „žmýka“ predlaktie druhej. Nevinná detská hra na ohník kombinuje rôzne stimuly a pocity, počas ktorých prežívame prvé dotyky, neistotu a dôveru, náznaky intimity či zdieľaného okamihu. Nasledujú prvé experimenty so zapaľovačom, zahorenie pre hobby, neskôr pracovné vyhorenie, emočné aj sexuálne vzplanutia. Oheň nás sprevádza celý život. A hoci z každej iskry nemusí vzbĺknuť plameň, môže zanechať stopu, ktorá pretrvá.
Adam Šakový patrí k mladej generácii slovenských maliarov, ktorého tvorba sa opiera o realistické zobrazovanie spojené s postkonceptuálnym uvažovaním. Jeho umelecký program je poháňaný fascináciou maliarskym médiom a systematickým skúmaním stratégií zobrazovania a interpretácie vizuálnych informácií. Pracuje v zadefinovaných cykloch, v ktorých strieda intímne témy s univerzálnymi.
Maliarsky jazyk ohýba podľa potreby, pričom sa nebráni apropriácii historických kánonov, kompozícií, farebnosti či postupov. Jeho tvorba sa pohybuje medzi štylizovanými zátišiami a figurálnymi kompozíciami, pričom zobrazuje obyčajné predmety, portréty či postavy v relatívne pokojných situáciách. Banálne objekty sú v prenesenom význame často osobami a ich vzájomné telesné situácie hnacím výrazom ideových vrstiev. Jeho diela naznačujú, zobrazujú a komunikujú, no nekričia ani neponúkajú jednoznačné odpovede. Sú to obrazové pasce, ktoré čakajú na odhalenie významových rovín.
Výstava Na počátku byl oheň je premiérovou samostatnou prezentáciou Adama Šakového v Prahe. Nová séria olejomalieb a sôch, na ktorej systematicky pracuje od roku 2021, tematicky čerpá zo sémantiky ohňa. Otvára intímne aj spoločenské témy, ktoré sprostredkúva univerzálnym vizuálnym jazykom cez metafory, personifikácie a prácu so symbolikou. Šakový vytvára imaginatívne situácie, skúma emócie, archetypy správania a dynamiku medziľudských vzťahov. Diela prechádzajú od pocitov pokoja cez jemne narastajúcu neistotu až po znepokojujúce výjavy ukotvené v prostredí, v ktorom sa zastavil čas.
V suverénne zvládnutých maliarskych situáciách, ktoré majú blízko k realistickému zobrazeniu a miestami až fotorealistickej forme, sledujeme ústredné motívy v prvých obrazových plánoch. Okúzlenie maliarskymi štruktúrami, historizujúcimi prostriedkami či tlmenou paletou môže stačiť, no čaro komplexného zážitku prichádza v momente pochopenia toho, čo je „za“ obrazom, čo situácii predchádzalo a čo bude nasledovať.
Jednu z ústredných línií novej série tvorí telo a performatívna práca s telesnosťou, vďaka čomu je aktuálny cyklus oveľa osobnejší a intímnejší ako tie predchádzajúce, ktoré predstavovali hlavne redefinície vizuálnych apropriácií. Súčasné nahé či zahalené postavy existujú v nekonkrétnych prostrediach. Strnulo čakajú, nevedia sa rozhodnúť, možno hľadajú útočisko na (dočasne) bezpečných miestach – či už fyzických, alebo mentálnych. Komunikujú gestami a rečou tela. Sú osamotené a do tvárí im nevidno. Vďaka anonymite nevidíme emócie a skôr ako vzťahové otázky riešia vlastné pochybnosti. Pri vzájomnej interakcii sú si postavy na prvý pohľad fyzicky bližšie, no o ich vnútornom prepojení môžeme pochybovať. Autor ich identitu bližšie nekonkretizuje, ponecháva ich v ambivalentných situáciách v holej podstate či odeté do neutrálnych farieb nehorľavých oblekov.
Šakový kladie doraz na symboliku a význam objektov a použitej matérie, ktoré sa stávajú nositeľmi ideí, spomienok, komunikujú princípy premeny a zaznamenávajú procesy. Zobrazené v situáciách, ktorým chýba logika a dotyk s realitou, stierajú hranice medzi možným a nemožným. Či už je to sviečka horiaca z oboch strán evokujúca krehkosť existencie, alebo telá premenené na nehybné ohorené hrudy. Fyzické elementy zo svojich olejomalieb premiérovo prenáša aj do trojrozmerných foriem – drevených a hlinených sôch či ručne vyrábaných keramických rámov, vytvorených v spolupráci so Simonou Janišovou.
Na počiatku bol oheň, všetko zhorelo a zostal popol. No zelený lístok vyrastajúci zo spáleného stromu naznačuje nádej a prísľub nového začiatku.
