Pavla Malinová
Tvář s lehkým nádechem rozčepýření
Tvář s lehkým nádechem rozčepýření
Ospalé a ťažkopádne pôsobiace postavy sú zaliate surrealistickou atmosférou, žiarivými farbami a osobnou symbolikou. Pohyb je minimálny, akákoľvek dynamika sa stráca. Nádych je bez výdychu, telá splývajú nad vodou. Mutujú do hybridných skamenených objektov zamrznutých v nejasnom časopriestore, pravdepodobne niekde medzi dňom a nocou, mesiacom a slnkom. Akoby ani neboli z tohto sveta, a pritom sú osobnejšie, než by sa mohlo zdať.
Maliarska tvorba Pavly Malinovej predstavuje unikátne spojenie experimentovania s formou a intímnym naratívom. Jej autorský program sa prirodzene vyvíja, pričom zostáva verná figuratívnym stvárneniam cielene vzďaľujúcim sa od maliarskeho realizmu. Úspešne osciluje medzi konkrétnymi výjavmi a abstrahujúco-ornamentálnymi prvkami. Štetec strieda s handrou či špachtľou, čisté maliarske plochy a lineárne kresliarske vstupy s plastickou modeláciou použitím svetla, intuitívneho koloritu a do priestoru presahujúcich abstraktných štruktúr. Komunikuje priamo a autenticky, ale takisto necháva pôsobiť symboliku vybraných motívov a predmetov. Atmosféra obrazov už tradične zostáva na hrane, niekde medzi ťaživou melanchóliou a banalitou bežných dní.
Hoci je akékoľvek porovnávanie zbytočné, prvá samostatná výstava Pavly Malinovej na Slovensku po jedenástich rokoch (Moc to neřeš, moc do toho řežeš, 2010, Galéria Enter, Bratislava) zobrazuje jej tvorbu v najlepšej kondícií. Nedá sa povedať, že by sa jej autorský program v ostatných rokoch výrazne zmenil, alebo že by bol, nebodaj, v minulosti niečím horší. Práve naopak, postupným skúšaním rozličných, hlavne formálnych prístupov, zjednodušením obrazového naratívu a obrazových kompozícií sa dopracovala k unikátnemu maliarskemu prejavu, ktorý má v našom kontexte jedinečné postavenie.
Výstavný projekt Tvář s lehkým nádechem rozčepýření predstavuje výber z autorkinej najaktuálnejšej tvorby z obdobia 2020 – 2021, ktorú definuje niekoľko základných tém a princípov. Tak, ako tomu bolo aj v ostatných rokoch, v strede záujmu výrazne farebných olejomalieb zostávajú telá – od detailov sa cez portréty dostáva až ku kompletným figúram. Mohutné postavy miestami až krkolomne vypĺňajú celé formáty obrazov, ako keby im bol rozmer plátien primalý. Úzkostlivá robustnosť ignoruje tradičný ideál krásy, pričom vyzdvihuje sochársku modeláciu telesnosti. Reč tela je jasne čitateľná a zdá sa, že nepotrebuje bližší popis.
Formálnu inšpiráciu Malinová čerpá zo širokého spektra, ktoré ponúkajú dejiny umenia. Od staroveku plynulo prechádza až k modernistickému tvarosloviu, pričom často siaha práve po reprodukciách sochárskych predobrazov, v ktorých objavuje detaily pripomínajúce útržky z vlastného života. Zručne ich modifikuje a spoločne s osobnou mystifikáciou pretvára do výsledných maliarskych kompozícií. Časť aktuálnych olejomalieb vznikla takisto na základe autorkiných autoportrétnych fotografických predlôh, aj vďaka čomu komunikuje osobnejšie, intímnejšie a autentickejšie.
Pre výslednú formu obrazov je síce apropriácia historických vzorov dôležitá, avšak telo v jej maľbách treba vnímať ako zástupný avatar či nositeľa osobných informácií a životných skúseností. Aj preto sa fokus v najnovších obrazoch mierne presúva z tela na symbolickú formu autoportrétu. Ten je len málokedy kompletný, Malinová ho skôr zahaľuje či zbavuje ľudského charakteru. Ak aj tvár mierne odkryje, do popredia jasne vystupuje výrazná psychologizácia, viditeľná zraniteľnosť a únava z nekončiacej insomnie a nevydarených vzťahov. Autoterapeutický prístup, výrazne žltý kolorit, použitie symbolov mesiaca a slnka sa spoločne s motívmi vtákov stávajú základom aktuálnej série, v ktorej otvorene komunikuje dôsledky rozchodu na psychické a fyzické bytie. A hoci motívy vtákov spája hlavne s prírodným štebotajúcim budíčkom prichádzajúcim po ďalšej bdelej noci, netreba zabúdať, že sa k nim viaže aj symbolika voľnosti či práve veľmi potrebných nových začiatkov.
Pavla Malinová (*1985) sa narodila vo Vsetíne, žije a pracuje v Prahe. Absolvovala Ateliér maľby II pod vedením Františka Kowolského na Fakulte umení Ostravskej univerzity. V roku 2019 bola finalistkou Ceny Jindřicha Chalupeckého a v roku 2013 získala Cenu Rudolfa Schlattauera.
Pavla Malinová
Face with a Touch of Ruffledness
Face with a Touch of Ruffledness
Sleepy, cumbersome looking figures drenched in a surreal atmosphere, bright colours, and individual symbolics. Subtle is the motion, and vanishing are the dynamics. Inhale is without exhale, bodies gliding above water, mutating into hybrid, petrified objects frozen in a blurred space-time, possibly somewhere between day and night, moon and sun. As if they were from another world, yet more personal than one could think.
Pavla Malinová’s paintings represent a unique combination of experiments with form and an intimate narrative. Her artistic agenda is evolving naturally, staying loyal to figurative representations deliberately distanced from realistic painting. She skilfully oscillates between concrete scenes and abstracting/ornamental elements. Alternating brush for rag or palette knife, and clean painting areas and linear drawing interventions for plastic modelling by using light, intuitive colouring and abstract structures thrusting into space. Malinová communicates directly and authentically, while letting the symbolism of the chosen motifs and objects actuate. Customarily, the atmosphere in her paintings remains on the edge, anywhere between heavy melancholy and the banality of everyday life.
Though comparisons make no sense here, this first solo show of Pavla Malinová in Slovakia in eleven years (since Moc to neřeš, moc do toho řežeš, 2010, Galéria Enter, Bratislava) offers her artwork in thriving condition. One cannot say her artistic agenda has changed substantially in recent years or, God forbid, it was of somewhat lower quality in the past. On the contrary. Malinová has achieved a unique artistic expression through gradual testing of diverse, mainly formal approaches, simplified visual narrative, and visual compositions, so unique in the Czecho-Slovak context.
The project Face with a Touch of Ruffledness represents a selection of her most recent artwork from 2020 to 2021, defined by several core topics and principles. As in recent years, bodies are the centre of interest of her expressively colourful oils – from details to portraits and finally to full figures. Massive figures fill entire painting formats, sometimes perilously, as if the canvases were just too tiny. The meticulous robustness ignores the traditional ideal of beauty while heightening a sculptor’s modelling of corporeality. The body language seems to be clearly legible, requiring no detailed descriptions.
Malinová takes formal inspiration from the abundant spectrum offered by art history. She smoothly moves from ancient times to modernistic morphology, often reaching out to reproductions of sculptural prototypes containing details evoking snapshots from her own life. She modifies them with skill, transforming them with a personal mystification into final artistic compositions. Some of the current oil paintings also stem from her photographic self-portraits, making her communication more personal, intimate, and authentic.
Appropriations of historic prototypes are important for her artwork’s final look, though the body in her paintings needs to be perceived as a vicarious avatar or carrier of personal information and life experiences. Her latest works thus subtly refocus from the body to the symbolic form of a self-portrait. Seldom is it complete – rather Malinová disguises it, or eliminates its human character. Where she uncovers the face slightly, a strong psychologizing comes clearly to the forefront, together with stark vulnerability and fatigue from ever-lasting insomnia and failed relationships. The self-therapeutical approach, expressive yellow colouring, symbols of moon and sun, and motif of birds become the foundation of the current series, which openly communicates the psychological and physical aftermath of a break-up. And though she primarily connects bird motifs with the sound of a naturally chirping alarm clock after yet another night of wakefulness, one should bear in mind these are also associated with the symbolism of freedom, or of much needed new beginnings.
Pavla Malinová (b. 1985) was born in Vsetín. She lives and works in Prague. She graduated from the Studio of Painting II led by František Kowolský at the Faculty of Arts at Ostrava University. In 2019 she was a finalist of the Jindřich Chalupecký Award. In 2013 she was awarded a Rudolf Schlattauer Prize.
