Výstavný projekt Monument of Possible Fall predstavuje najnovšiu tvorbu multimediálneho umelca Kristiána Németha a zároveň je praktickým vyústením jeho doktorandského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Ateliéri vvv Martina Piačeka. Kristián vo svojom umeleckom programe pokračuje v kontinuálnom záujme o témy týkajúce sa katolíckej cirkvi, spochybňuje jej zadefinované dogmy, ako aj jej silu, stabilitu a dôležitosť. Cirkev však nekritizuje len tak z plezíru. Aj napriek tomu, že s ňou vo väčšine principiálnych východísk nesúhlasí, zaujíma ho a podnecuje k umeleckej tvorbe. Tá prirodzene osciluje medzi všeobecne známymi poznatkami a osobnými skúsenosťami i fascináciou, striedajúc abstraktné a symbolizujúce formy s konkrétnymi. Každý nový projekt či samostatné umelecké dielo autor stavia na ideách svojich minulých počinov, rozvíja ich a posúva ďalej.
Projekt Monument of Possible Fall pokračuje tam, kde sa skončila Némethova ostatná výstava No Beginning, No End, ktorá sa uskutočnila v roku 2017 v At Home Gallery v Šamoríne. Jej koncepciu inšpirovala bizarná udalosť z roku 2002, keď sa v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku zrútila dvojmetrová renesančná socha Adama. Ideál dokonalosti, ktorý v 15. storočí stvárnil taliansky sochár Tullio Lombardo, skolaboval pre poškodený podstavec. Hoci sa reštauratérom podarilo roztrieštené detaily a kúsky zachrániť a soche tak znovu prinavrátiť život, Kristiána tento mimovoľný rozpad inšpiroval. Symbol pádu aplikoval na problematiku neschopnosti cirkvi prispôsobiť sa potrebám dnešného kresťana, ktorého môže pohľad na aktuálne cirkevné otázky a prešľapy zneistiť pri uvažovaní o dôležitosti a význame individualizovanej viery v kontexte cirkevnej hierarchie.
V priestoroch At Home Gallery vytvoril pomyselný environment, ktorý je formálne abstrahovaný na jednoduché fragmenty, nechýba mu však nádych teatrálneho pátosu s veľkým množstvom symboliky. Scéna pozostáva z kruhového pódia, kulís a hlavného fokálneho bodu. Dominantným prvkom je monumentálny šesťmetrový stĺp týčiaci sa až k stropu galérie. Pri jeho tvorbe sa Kristián inšpiroval klasickým antickým tvaroslovím, ktoré sa počas storočí formálne prispôsobovalo potrebám rôznorodej architektúry vrátane sakrálnych stavieb. Zvolil však štylizovanú formu bez konkrétnej hlavice a zbavil ju podpornej funkcie. Némethov stĺp len stojí a vypína sa do výšky. Jeho relatívna pevnosť a stabilita základov sa s postupným skúmaním stráca. Z jedného pohľadu je stĺp úplne v poriadku, z ostatných vyniká vysunutý segment. Prostredníctvom možnosti pádu sa autor pomyselne navracia k soche Adama z výstavy spred dvoch rokov. Minimalistickým reorganizovaním reality a následnou kreáciou pocitu neistoty podnecuje k uvažovaniu aj o vlastných prežitých skúsenostiach. Z pevného základu večnej architektúry sa stáva nefunkčný pamätník dnešnej doby. Sú základy viery stále dostatočne pevné na to, aby uniesli ďalšie ťažko odpustiteľné prešľapy predstaviteľov cirkevnej inštitúcie? Aká krehká je v kresťanskej viere dôvera?
Jadro výstavnej scény tvorí mierne vyvýšené kruhové pódium, ktoré je akýmsi podnosom pre známe predmety predstavené v nových súvislostiach. Neutrálna a nevinná biela konštrukcia sa stala základom jednoduchých inštalácií – bielych readymadeov pochádzajúcich z kontextu konzumnej spoločnosti. Z diaľky splývajú do nekonkrétnej masy, nútia nás podísť k sebe bližšie a detailne ich preskúmať. Na pódiu vidíme známe tenisky Nike Air Max. Pohodené, pravdepodobne len pred chvíľou vyzuté. Kultový pár športovej obuvi s príznačným názvom upriamuje našu pozornosť smerom nahor – k nebesiam. Znepokojivým momentom sú organicky pôsobiace objekty vyliezajúce z jednej z tenisiek. Motív deformovaných bielych sviečok z prvého svätého prijímania používa Németh vo svojej tvorbe často. Ich aktuálne stvárnenie však naznačuje, že začínajú získavať samostatnosť a robia si, čo chcú.
Tucet bežných plastových stoličiek sa ideovo spája s dovolenkovým relaxom a ničím nerušenou pohodou. Spôsob, akým sú nasmerované na stĺp, nedovoľuje vidieť, že časť monumentu je deformovaná. Počet stoličiek zároveň odkazuje na dvanástich apoštolov, najbližších učeníkov Ježiša Krista, ktorí stáli pri vzniku kresťanskej cirkvi. Naukladané stoličky pevne stoja, no ak spadne jedna, spadnú všetky. Prehodená osuška umocňuje rozporuplnosť medzi mäkkou a pravdepodobne príjemnou textíliou a jej deformovaným, až skulpturálne tvrdým charakterom. Celá konštelácia sa odohráva pred kulisami veľkorozmerných fotografií oblohy, ktoré situujú výstavu do pomyselnej nebeskej sféry.
The exhibition project Monument of Possible Fall is Kristian Nemeth’s latest piece of work. Kristian, who is currently finishing his doctoral studies at Martin Piacek’s Studio vvv at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, continues with his main field of interest - the Catholic Church and questions the defined dogmas, its power, stability and importance. He does not criticize the Church out of pleasure; despite the fact that he does not agree with the institution in most principles, it provides interest that encourages his work that naturally oscillates between the generally known and his personal experience and provides fascination, alternating between abstract and symbolic forms with specific ones. Each new project or work of art is a continuation and extension of his previous work.
The Monument of Possible Fall project builds upon Nemeth’s exhibition titled No Beginning, No End that was organized at At Home Gallery in Samorin in 2017. The concept was inspired by the bizarre incident of 2002 when a two-meter high renaissance statue of Adam collapsed in the Metropolitan Museum of Art in New York. The ideal of perfection created in the 15th century by an Italian sculptor Tullio Lombardo collapsed because of a damaged pedestal. The restorers managed to put the fragments together and bring the statue back to life but this incidental collapse inspired Kristian. The symbol of fall is applied to the concept of the inability of the Church to adapt to the needs of modern Christians who may question the importance and significance of the individualized faith in the context of the Church’s hierarchy due to the current problems of the institution and its wrongdoings.
At At Home Gallery Kristian created an imaginary environment that is formally abstracted into simple fragments with certain theatricality and symbolism. The scene consists of a circular podium, set-pieces and main focal point. A monumental six-metre high column touching the ceiling of the gallery is a dominant element. Kristian was inspired by classic antique shape that has formally adapted to various architecture styles (including sacral buildings) throughout the years. He chose a stylised form without a specific capital or support function. Nemeth’s column just stands and reaches up. Its relative stability is lost through careful examination. From one perspective, the column stands strong, from others, one notices a pulled-out segment. Through the possibility of fall, the author is going back to the statue of Adam from the previous exhibition. By minimalistic reorganising of reality and subsequently creating a feeling of uncertainty, the author hints at one’s personal experience. A solid base of eternal architecture is turned into a dysfunctional monument of modern days. Is the base of the faith solid enough to hold those difficult-to-forgive actions of the representatives of the religious institution? How fragile is trust in the Christian faith?
A slightly raised circular podium that serves as a tray for known objects in new light is the main element of the exhibition. A neutral and innocently white construction is a base for simple installations – white readymades of the consumer society. From far they form a blurred mass and force viewers to come closer and take a more detailed look. We see well-known Nike Air Max sneakers at the podium, casually laying and probably recently taken off. The cult pair of sportwear with distinctive title forces us to look up – to the sky. Organic-like objects peeking out of one of the sneakers are a disturbing sign. The motif of deformed white candles used during the First Communion is often used in Nemeth’s work. The current representation of the candles shows they are gaining independence and free will.
A dozen common plastic chairs are ideologically merged with holiday feeling and never-ending comfort. The way these are facing the column does not allow the viewers to see that the monument is deformed. The number of chairs refers to the twelve Apostles, followers of Jesus Christ and founders of the Christian Church. The piled-up chairs stand strong but if one falls, all fall. The towel and its soft fabric stand against deformed and sculpturally hard surface. The whole constellation is happening in front of large photographs of the sky that put the whole exhibition into a virtual heavenly sphere.
