Dejstvo v 37 prstoch
Od kedy existovalo ľudstvo, od vtedy ho sprevádzali nástenné maľby. Ich využitie a forma sa menila každým obdobím a rôznymi kultúrami. Od zobrazovania jednoduchých aktivít, zachytávania bežných scén zo života, cez mytologické či biblické príbehy, alegórie, vizuálne efekty až sa stali znakom luxusu a blahobytu. Nástenné maľby boli dôležitým nástrojom pri politickej propagande a vo forme graffiti sa stali symbolom odporu „zdola“. Z pohľadu dnešnej doby nepredstavuje nástenná maľba najaktuálnejšie a najvyužívanejšie výtvarné médium. Častejšie ako by sme registrovali nové maliarske realizácie vo verejnom priestore, vídame maľby na „stene“ modrej sociálnej siete. Z historického pohľadu však jej efektivita vychádzala často z jednoduchých a ľahko čitateľných výjavov, ktoré boli zrozumiteľné širokej verejnosti. Banálny princíp, ktorý dokázal pohnúť davom. Aké miesto má nástenná maľba v súčasnom vizuálnom umení?
Ján Triaška primárne pracuje v médiu maľby, ktorú prispôsobuje v intenciách konceptuálnych presahov. Hoci je v jeho tvorbe kontinuálne prítomný záujem o realitu, nezávisle rozvíja niekoľko samostatných ideových línií, pričom reflektuje aktuálne témy a nevyhýba sa kritickému pohľadu na súčasnú spoločnosť. Častokrát sa v procese tvorby vracia k starším cyklom, rozširuje ich o nové skúsenosti a nerobí mu problém vstúpiť do finálnych diel a aktualizovať ich o nové poznatkami. Špecifický autorský rukopis ale aj prístup k tomuto tradičnému médiu si vycibril v Ateliéri maľby Jána Bergera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a aktuálne svoje skúsenosti ďalej šíri formou vlastného ateliéru STARTUP na Katedre Maľby Fakulty výtvarných umení na Akadémií umení v Banskej Bystrici.
Samostatný výstavný projekt Štúdia ruky ukazuje Triaškovu najnovšiu autorskú polohu, v ktorej sa rozhodol vymeniť maliarske plátno za steny galerijnej inštitúcie. Z formálneho hľadiska nadväzuje na prvky z minulých sérií, ktoré sú v aktuálnej tvorbe prítomné. Triaškove site-specific nástenné maľby preberajú formálne vlastnosti staršieho cyklu Family Album (od roku 2013), ktorý tvoria drobné kresby kávou na papieri. Postupné nanášanie tmavej tekutiny na papier a jej následné rozpíjanie sa evokujú prácu s vodovými farbami. Pre sériu TRANSformers (od roku 2014) je dôležitý motív práce s apropriáciou historických predobrazov, ale hlavne ich prepájanie s aktuálnou estetikou animovaných filmov, komixov či japonských postavičiek manga. Vzniká tu predobraz ideového miešania rôznych vzorov, respektíve fragmentárnosť výjavov, výsledkom čoho je kontrastný výjav, ktorým poukazuje na rôzne problematiky. Prvou realizáciou z novej série bola práca v Považskej galérii umenia v Žiline, kde v roku 2016 na samostatnej výstave Po(stoj) prvýkrát predstavil monumentálnu nástennú maľbu.
Projekt Štúdia ruky pozostáva z troch nadrozmerných akrylových diel, ktoré Triaška zrealizoval v priestoroch Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Reagujú na politicko-spoločenské témy, sú aktuálne v dnešnom kontexte a zároveň vychádzajú z našich minulých skúsenosti. Autor skúma tradičný motív ľudskej ruky, ktorý je formálne inšpirovaný (častokrát, žiaľ) každodennými medziľudskými interakciami a vkladá ho do kontrastných situácií s animovanou rukou. Nadrozmerné gestá namaľované čiernou akrylovou farbou sa vpíjajú do steny, akoby tvorili historický základ, ktorý je pre našu spoločnosť absolútne bežný a normálny. Triaška vybral tri konkrétne motívy – zobrazuje pár žobrajúcich rúk, maľuje ruky v putách a pracuje s asi najkontroverznejším gestom hajlujúcej pravej ruky. Kombinuje ich s čiernou lineárnou kresbou, ktorá prebrala formu ruky animovanej postavy Mickey Mousea. Ilustrátori zo štúdia Walta Disneyho chceli vytvoriť končatinu, ktorá bude expresívna a zároveň sa bude dať ľahko a hlavne rýchlo nakresliť. Na formu ľudskej ruky so štyrmi prstami sa rozhodli nasadiť bielu rukavicu čím ju zbavili všetkých detailov a diváci sa tak mohli sústrediť na jej expresívnu naráciu. Aj vďaka tomu si tento motív našiel svoje miesto v súčasnej vizuálnej kultúre. Triaškove výjavy tak fungujú na princípe kontrastu a vzájomnej negácie jednotlivých gestických symbolov a zároveň vyjadrujú autorské názory na konkrétne fenomény súčasnej spoločnosti a kultúry. Najväčšou devízou Triaškovho aktuálneho projektu je jeho jednoduchosť, ktorá v kombinácii s nástojčivou monumentalitou uľahčuje čitateľnosť a zdôrazňuje jej význam v dnešnej dobe.
The act in 37 fingers
Murals have accompanied humankind since its dawn. With each period and culture, their use and form have changed from depicting simple activities or capturing everyday life moments, narrating mythological or biblical stories, serving as allegories and visual effects, to eventually turning into a symbol of luxury and well-being. Murals were an important tool of political propaganda and became the symbol of resistance from the bottom in the form of graffiti. From today's perspective, murals are not exactly the most contemporary and common art medium. Rather than noticing new murals appearing in public space, we see paintings on the wall of the blue social network. Historically, however, the efficiency of murals often stemmed from simple and easily comprehensible scenes that the general public could understand effortlessly—a banal principle had the power to move the crowd. But what's the place of murals in contemporary visual art?
Ján Triaška primarily works with the media of painting, adapting it for conceptual extensions. Although his work continually expresses his interest in reality, he develops several independent ideas reflecting upon the current issues and providing a critical view on today's society. In his creation, he often returns to his older cycles and enhances them with new experiences, and even intervenes the final artworks to update them with new insights. Triaška perfected his specific style and approach to this traditional medium during his studies at Ján Berger Studio of Painting at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava and continues to share his experience in his own STARTUP Studio at the Department of Painting at the Faculty of Fine Arts at the Academy of Arts in Banská Bystrica.
The solo project Hand Study shows Triaška's most recent work, in which he decided to swap the canvas for gallery walls. Formally, his current creation utilizes the elements from his past series. Triaška's site-specific wall murals adopt the formal characteristics of his older cycle Family Album (from 2013), composed of small drawings with coffee on paper. The gradual application of the dark fluid on the surface and its subsequent bleeding evokes work with watercolors. The series TRANSformers (since 2014) is based on the appropriation of historical archetypes and their consecutive association with the current aesthetics of animated films, comics, or Japanese manga figures. This approach served as a base for mixing various patterns and the fragmentary nature of the images, resulting in a contrasting work that responds to various issues. The first realization from the new series was his work at the Museum of Art in Žilina, where he presented his monumental mural for the first time at his solo exhibition Postava Po(Stoj) (Figure Attitude) in 2016.
The project Hand Study consists of three oversized acrylic pieces that Triaška created in the premises of the Central Slovakian Gallery in Banská Bystrica. They react to political and social issues, are contextually current, and stem from our past experience. The author explores the traditional human hand motif, which is formally inspired (often, unfortunately) by everyday interactions between individuals, and puts it in contrasting situations with an animated hand. The oversized gestures created with black acrylic paint penetrate into the wall, as if they were a historical foundation that was absolutely common and normal for our society. Triaška picks three specific motifs: he shows a pair of begging hands, hands in cuffs, and possibly the most controversial right-hand salute. He combines them with a black linear drawing that has adopted the form of the hand of the animated character Mickey Mouse. Walt Disney's writers wanted to create a limb that would be expressive while being easy and quick to draw. Eventually, they used a glove to cover a human hand with four fingers, stripping it of all details, so that the viewers could concentrate on its expressive narration. That's also why the motif has found its place in today's visual culture. Thus, Triaška's works are based on the principle of contrast and mutual negation of the individual gestural symbols, while expressing his views on the specific phenomena of today's society and culture. The greatest asset of Triaška's current project is its simplicity, which, in combination with vehement monumentality, makes it easily comprehensible, emphasizing its importance in the current era.
