2 + 2 = 5
Adam Šakový (1987) absolvoval v roku 2013 štúdium na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení ateliér Klaudie Kosziby. Jej ateliér je charakteristický zvýšeným záujmom o obraz – jeho presahy, možnosti či funkcie, čo sa odzrkadlilo aj v autorovej tvorbe. Počas tohto obdobia experimentoval primárne so zobrazovaním, vnímaním zobrazeného a diváckou percepciou. Motívy ako hra s pozornosťou, zamieňanie foriem, vytváranie ilúzií, pochybností a simulácií či upozorňovanie na nedokonalosti ľudských zmyslov boli a sčasti stále sú pre jeho diela príznačné. Gros Šakového maliarskeho portfólia v tejto fáze tvorili hlavne portréty, ktorých predobrazy vychádzali z vlastného fotografického archívu. Rešpektoval vizuálne nedokonalosti a chyby, čo dodávalo autenticitu intímnym výjavom plných spomienok a návratov – hlavne do osobnej minulosti. Fotorealizmus a hyperrealizmus sa stali príznačnými formálnymi a takisto ideovými východiskami jeho tvorby. Od signifikantnej série ovčích portrétov Spasené (2012) však začal naplno rozvíjať neokonceptuálne uvažovanie v prostredí súčasnej maľby.
V procese tvorby Šakový často pracuje súčasne na niekoľkých ideových líniách, výsledkom čoho sú na prvý pohľad rôznorodé autorské výstupy. Ani po skončení štúdia to nie je inak, no v rozmedzí približne posledných dvoch rokov môžeme v jeho tvorbe sledovať značný vývoj, ktorý v sebe nesie niekoľko zjednocujúcich prvkov. Zreteľný je odklon od intímnych tém a osobných archívov smerom k univerzálnejšiemu a zároveň vyzretejšiemu autorskému prejavu. Autor nám viac neposkytuje pohľad do svojho súkromia. Reálne osoby, záblesky konkrétnych situácií a latentný voyeurizmus nahradili univerzálne, možno, na prvý pohľad až emocionálne vyprázdnené situácie. Fotografia je v jeho tvorbe stále prítomná, tvorí však len akúsi pomôcku k vytváraniu maliarskych kompozícií. Tie sú konkrétnejšie a oveľa priamočiarejšie než zahmlené airbrushové maľby. Vizuálna jednoduchosť a čistota však kontrastuje s komplikovanejším ideovým pozadím. Výraznú časť autorovho aktuálneho smerovania tvorí formálna inšpirácia a apropriácia historizujúcej maľby. Farebnosť, techniku, kompozície či prácu so svetlom preberá z barokových zátiší a portrétov, ako aj z portrétnej tvorby 19. storočia. Tento prístup môže byť vnímaný dvomi spôsobmi. Na jednej strane sa Šakový dobrovoľne vzdáva akéhosi autorského gesta či vlastného originálneho maliarskeho prejavu, na druhej strane si však legitímne privlastňuje cudzí rukopis, čím vzniká jeho vlastný prejav, ktorý podporuje ideovým pozadím, zmenami a konceptuálnym uvažovaním. Šakového pôsobnosť tak prechádza na pole neokonceptuálnej maľby, kde je forma len akousi súčasťou autorovej stratégie, prostredníctvom ktorej sa opätovne zahráva s diváckou percepciou.
V aktuálnej previzualizovanej dobe sme videli už naozaj všetko. Je preto bežné, že autori hľadajú nápady v histórii. Podobný prístup môžeme vidieť v tvorbe rakúskeho umelca Markusa Schinwalda, ktorý vytvára obrazy inšpirované portrétnou tvorbou 19. storočia a prirodzene ich dopĺňa protézami, chirurgickými rúškami či obväzmi. Britské duo Jake a Dinos Chapmanovci zase v sérii One Day You Will No Longer Be Loved (2008) pretvára portréty rôznych osobností z 18. a 19. storočia na netvorov pravdepodobne odkrývajúcich ich pravé ja. Prístup Adama Šakového je však vizuálne a ideovo sofistikovanejší. Najnovšie olejomaľby na plátne sú niekde na pomedzí zátiší a portrétov, pričom hlavnými postavami nových výjavov sú opäť zvieratá. Tie však nepersonifikujú ľudské vlastnosti, ako to bolo v minulosti, ale rozvíjajú vlastné témy. V línii Bez komentára (2014 – 2016) zobrazuje druhy živočíchov, ktoré boli umelo vyšľachtené počas 20. storočia. Tak ako sa autor zahráva s realitou a s naším vnímaním, rovnako aj my dokážeme prírodu (ale i spoločnosť) meniť podľa seba. Druhá, vizuálne podobná línia zo série Edukácia (2014 – 2016) tiež zobrazuje zvieratá, avšak koncepcia je odlišná. Na neutrálnych až prázdnych pozadiach sa v prvom pláne nachádzajú skupiny a jednotlivci – vypreparované a dnes už vyhynuté druhy živočíchov, ktoré vďaka premaľbe stále javia znaky života. Jestvujú však v odlišnom svete ako v tom našom – vo svete, ktorý existuje v časovej prázdnote. Zobrazovanie „neživých živých“ akoby odkazovalo na posmrtné fotografické portréty, ktoré zažili rozkvet práve v 19. storočí. Štylizované zoskupenia preparátov vytvárajú ilúziu života, čím sa autorova hra s percepciou stáva oveľa komplikovanejšia ako pri iných dielach. Hoci dokážeme odčítať, že spôsob, akým pracuje s kompozíciou (najme v komplikovanejších výjavoch ako napr. Still Alive, 2016), je odlišný od toho historického a zjavne v sebe nesie znaky digitálnej maliarskej prípravy, Šakovému sa darí rozvíjať originálny žáner akejsi „muzeálnej“ maľby. Inšpiráciu muzeológiou priniesol aj do nových maliarskych objektov (Za, 2016), ktoré preberajú formu vitrín, ale s chýbajúcim obsahom. Autor symbolicky stavia do popredia zadnú – štylizovanú maľbu takýchto objektov a upriamuje pozornosť na zvyčajne nepodstatnú súčasť.
Ďalšiu výraznú líniu série Edukácia tvorí niekoľko malieb na plátne, ktoré svojou adjustáciou simulujú náučné školské pomôcky – geografické mapy či mapy ľudského tela. Vo svojej podstate predstavujú vizuálne hry – zobrazujú námety, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ľahko čitateľné. Nejednoznačné sú však už v otázke média – pozeráme sa na maľbu alebo na objekt? Monochromatické olejové maľby s náznakmi informačných legiend obsahujú množstvo ideových zvratov. Povaha reality, ktorú nám autor ponúka, naozaj nie je taká, ako sa na prvý pohľad môže zdať – geodetický rez je v skutočnosti prierezom slaninou, srdce nie je ľudské, ale prasacie, dievčenská postava je len chlapčenskou hrou.
Odhaliť dvojznačnosť výjavov však nie je dôležité. Oveľa podstatnejšie je filtrovať, pochybovať a vyhodnocovať informácie, ktoré sa na nás rútia. Aj to je jedným z odkazov, ktoré Šakového diela komunikujú. Ich symbolický presah od drobných vizuálnych hier k tematike ľudských vzťahov, otázkam spoločenského fungovania a toho, čo je realita a ako ju vnímame, je v jeho tvorby značný. Pretože ani dva plus dva nie je päť. Alebo áno?
Adam Šakový (1987) absolvoval v roku 2013 štúdium na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení ateliér Klaudie Kosziby. Jej ateliér je charakteristický zvýšeným záujmom o obraz – jeho presahy, možnosti či funkcie, čo sa odzrkadlilo aj v autorovej tvorbe. Počas tohto obdobia experimentoval primárne so zobrazovaním, vnímaním zobrazeného a diváckou percepciou. Motívy ako hra s pozornosťou, zamieňanie foriem, vytváranie ilúzií, pochybností a simulácií či upozorňovanie na nedokonalosti ľudských zmyslov boli a sčasti stále sú pre jeho diela príznačné. Gros Šakového maliarskeho portfólia v tejto fáze tvorili hlavne portréty, ktorých predobrazy vychádzali z vlastného fotografického archívu. Rešpektoval vizuálne nedokonalosti a chyby, čo dodávalo autenticitu intímnym výjavom plných spomienok a návratov – hlavne do osobnej minulosti. Fotorealizmus a hyperrealizmus sa stali príznačnými formálnymi a takisto ideovými východiskami jeho tvorby. Od signifikantnej série ovčích portrétov Spasené (2012) však začal naplno rozvíjať neokonceptuálne uvažovanie v prostredí súčasnej maľby.
V procese tvorby Šakový často pracuje súčasne na niekoľkých ideových líniách, výsledkom čoho sú na prvý pohľad rôznorodé autorské výstupy. Ani po skončení štúdia to nie je inak, no v rozmedzí približne posledných dvoch rokov môžeme v jeho tvorbe sledovať značný vývoj, ktorý v sebe nesie niekoľko zjednocujúcich prvkov. Zreteľný je odklon od intímnych tém a osobných archívov smerom k univerzálnejšiemu a zároveň vyzretejšiemu autorskému prejavu. Autor nám viac neposkytuje pohľad do svojho súkromia. Reálne osoby, záblesky konkrétnych situácií a latentný voyeurizmus nahradili univerzálne, možno, na prvý pohľad až emocionálne vyprázdnené situácie. Fotografia je v jeho tvorbe stále prítomná, tvorí však len akúsi pomôcku k vytváraniu maliarskych kompozícií. Tie sú konkrétnejšie a oveľa priamočiarejšie než zahmlené airbrushové maľby. Vizuálna jednoduchosť a čistota však kontrastuje s komplikovanejším ideovým pozadím. Výraznú časť autorovho aktuálneho smerovania tvorí formálna inšpirácia a apropriácia historizujúcej maľby. Farebnosť, techniku, kompozície či prácu so svetlom preberá z barokových zátiší a portrétov, ako aj z portrétnej tvorby 19. storočia. Tento prístup môže byť vnímaný dvomi spôsobmi. Na jednej strane sa Šakový dobrovoľne vzdáva akéhosi autorského gesta či vlastného originálneho maliarskeho prejavu, na druhej strane si však legitímne privlastňuje cudzí rukopis, čím vzniká jeho vlastný prejav, ktorý podporuje ideovým pozadím, zmenami a konceptuálnym uvažovaním. Šakového pôsobnosť tak prechádza na pole neokonceptuálnej maľby, kde je forma len akousi súčasťou autorovej stratégie, prostredníctvom ktorej sa opätovne zahráva s diváckou percepciou.
V aktuálnej previzualizovanej dobe sme videli už naozaj všetko. Je preto bežné, že autori hľadajú nápady v histórii. Podobný prístup môžeme vidieť v tvorbe rakúskeho umelca Markusa Schinwalda, ktorý vytvára obrazy inšpirované portrétnou tvorbou 19. storočia a prirodzene ich dopĺňa protézami, chirurgickými rúškami či obväzmi. Britské duo Jake a Dinos Chapmanovci zase v sérii One Day You Will No Longer Be Loved (2008) pretvára portréty rôznych osobností z 18. a 19. storočia na netvorov pravdepodobne odkrývajúcich ich pravé ja. Prístup Adama Šakového je však vizuálne a ideovo sofistikovanejší. Najnovšie olejomaľby na plátne sú niekde na pomedzí zátiší a portrétov, pričom hlavnými postavami nových výjavov sú opäť zvieratá. Tie však nepersonifikujú ľudské vlastnosti, ako to bolo v minulosti, ale rozvíjajú vlastné témy. V línii Bez komentára (2014 – 2016) zobrazuje druhy živočíchov, ktoré boli umelo vyšľachtené počas 20. storočia. Tak ako sa autor zahráva s realitou a s naším vnímaním, rovnako aj my dokážeme prírodu (ale i spoločnosť) meniť podľa seba. Druhá, vizuálne podobná línia zo série Edukácia (2014 – 2016) tiež zobrazuje zvieratá, avšak koncepcia je odlišná. Na neutrálnych až prázdnych pozadiach sa v prvom pláne nachádzajú skupiny a jednotlivci – vypreparované a dnes už vyhynuté druhy živočíchov, ktoré vďaka premaľbe stále javia znaky života. Jestvujú však v odlišnom svete ako v tom našom – vo svete, ktorý existuje v časovej prázdnote. Zobrazovanie „neživých živých“ akoby odkazovalo na posmrtné fotografické portréty, ktoré zažili rozkvet práve v 19. storočí. Štylizované zoskupenia preparátov vytvárajú ilúziu života, čím sa autorova hra s percepciou stáva oveľa komplikovanejšia ako pri iných dielach. Hoci dokážeme odčítať, že spôsob, akým pracuje s kompozíciou (najme v komplikovanejších výjavoch ako napr. Still Alive, 2016), je odlišný od toho historického a zjavne v sebe nesie znaky digitálnej maliarskej prípravy, Šakovému sa darí rozvíjať originálny žáner akejsi „muzeálnej“ maľby. Inšpiráciu muzeológiou priniesol aj do nových maliarskych objektov (Za, 2016), ktoré preberajú formu vitrín, ale s chýbajúcim obsahom. Autor symbolicky stavia do popredia zadnú – štylizovanú maľbu takýchto objektov a upriamuje pozornosť na zvyčajne nepodstatnú súčasť.
Ďalšiu výraznú líniu série Edukácia tvorí niekoľko malieb na plátne, ktoré svojou adjustáciou simulujú náučné školské pomôcky – geografické mapy či mapy ľudského tela. Vo svojej podstate predstavujú vizuálne hry – zobrazujú námety, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ľahko čitateľné. Nejednoznačné sú však už v otázke média – pozeráme sa na maľbu alebo na objekt? Monochromatické olejové maľby s náznakmi informačných legiend obsahujú množstvo ideových zvratov. Povaha reality, ktorú nám autor ponúka, naozaj nie je taká, ako sa na prvý pohľad môže zdať – geodetický rez je v skutočnosti prierezom slaninou, srdce nie je ľudské, ale prasacie, dievčenská postava je len chlapčenskou hrou.
Odhaliť dvojznačnosť výjavov však nie je dôležité. Oveľa podstatnejšie je filtrovať, pochybovať a vyhodnocovať informácie, ktoré sa na nás rútia. Aj to je jedným z odkazov, ktoré Šakového diela komunikujú. Ich symbolický presah od drobných vizuálnych hier k tematike ľudských vzťahov, otázkam spoločenského fungovania a toho, čo je realita a ako ju vnímame, je v jeho tvorby značný. Pretože ani dva plus dva nie je päť. Alebo áno?
2 + 2 = 5
Adam Šakový (1987) graduated from the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava in 2013. He studied in the studio of Klaudia Kosziba, which focuses on painting and its extensions, possibilities, and functions. Reflecting these tendencies, Šakový primarily experimented with depiction, reflection, and perception by the viewers during his studies. Subject matters including play with the viewer's attention, interchange of forms, creating illusions, doubts, and simulations, or bringing up the imperfection of human senses were and partially still are characteristic for his work. During this phase, the core of Šakový's painting portfolio mostly consisted of portraits based on images from his private photographic archive. He approached the works with respect to their visual flaws and defects, making the intimate images filled with flashbacks and memories of the past all the more authentic. Photorealism and hyperrealism have turned into distinctive formal as well as ideological basis of his work. However, with the significant series of sheep portraits entitled Spasené (Redeemed, 2012), the author has fully developed his neo-conceptual thinking within the contemporary painting.
During his creative process, Šakový often develops several ideological lines simultaneously, producing seemingly diverse works. He continues to do so even after graduating, but the last two years of his work have shown a significant progress that carries several unifying elements. The author has clearly departed from intimate subject matters and personal archives to a more universal and mature style. He no longer gives us a glimpse into his privacy. Real persons, flashes of particular moments, and latent voyeurism are replaced with universal situations that may at first even appear emotionally devoid. Photography remains present in his works, but only as an aid to create painting compositions that are much more specific and straightforward in comparison to the blurry airbrush paintings. However, the visual simplicity and clarity contrast with the complex ideological background. A significant portion of Šakový's current paintings is formally inspired by and appropriates historicism. The author adopts the scheme, technique, composition, and work with light from Baroque still lifes and portraits, as well as the 19th century portrait paining. This approach can be seen in two ways. On the one hand, Šakový voluntarily gives up his own artistic gesture or unique painting style. On the other hand, however, he legitimately adopts someone else's approach, creating his very own style supported by ideological background, modifications, and conceptual thinking. Thus, Šakový's painting becomes neo-conceptual; the form only remains present as part of the author's strategy, through which he once again plays with the viewer's perception.
Living in the visually oversaturated age, we've really seen it all. Therefore, looking for ideas in history is perfectly normal. Austrian artist Markus Schinwald practices a similar approach, creating paintings inspired by the 19th century portraits, which he complements with prostheses, surgical masks, and bandages. Furthermore, in their series One Day You Will No Longer Be Loved (2008) British duo Jake and Dinos Chapman transforms portraits of different persons from the 18th and 19th century into monsters, seemingly unveiling their true self. However, Adam Šakový's approach is visually and ideologically more sophisticated. His most recent oil paintings on canvas fall on the borderline between still lifes and portraits. Once again, the protagonists of these paintings are animals that, however, no longer personify human character like they used to in the past works, but develop separate themes. The series Bez komentára (No Comment, 2014 – 2016) depicts animal species that were bread artificially in the 20th century. This way, the author plays with the reality and our perception in the same way we keep modifying the nature (and even the society) according to our needs. The second, visually similar line from the series Education (2014 – 2016) also features animals, but stems from a totally different concept. The neutral and even empty backgrounds show groups and individual subjects – preserved and now extinct species are brought back to life through overpainting. However, they live in a world different to ours – a world that exists in a temporal limbo. Apparently, depicting “lifelessly alive” subjects refers to posthumous photographic portraits that were highly popular in the 19th century. The stylized groupings of preparations create an illusion of life, making the author's play with perception much more complicated in comparison to his other works. Although his work with composition is clearly different to the historical one (particularly in rather complex images such as the work Still Alive, 2016), clearly carrying signs of digital preparation for the painting process. Thus, Šakový successfully develops a unique genre of a certain “museum” painting. He also translated his museological inspirations into his recent painting objects (Za/Behind, 2016) that take on the form of display cases, but are lacking the contents. This way, the author symbolically gives priority to the stylized painting in the background, drawing attention to the usually insignificant elements.
Another prominent line in the series Education includes several paintings on canvas, the adjustment of which simulates educational school supplies – geographical maps and maps of the human body. Essentially, they represent a visual play, depicting subject matters that are seemingly easily comprehensible. They are quite ambiguous, however, in terms of media – are we looking at paintings or objects? The monochromatic oil paintings with hints of information legends contain many ideological twists. The nature of reality presented by the author is not really the way it appears to be at the first sight – the geodetic cut is actually a cross-section through bacon, the heart is not human but porcine, and the girlie body is merely a boyish play.
Revealing the ambiguity of the images is, however, not that important. What maters much more is filtering, doubting and evaluating the information that is flooding us. That is one of the messages communicated by Šakový's works. Their symbolic extension from subtle visual plays to questions of subject matters, social functioning, as well as reality and the way we perceive it is prominent in his works. Well, it seems two plus two does not equal five, after all. Or does it?
Adam Šakový (1987) graduated from the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava in 2013. He studied in the studio of Klaudia Kosziba, which focuses on painting and its extensions, possibilities, and functions. Reflecting these tendencies, Šakový primarily experimented with depiction, reflection, and perception by the viewers during his studies. Subject matters including play with the viewer's attention, interchange of forms, creating illusions, doubts, and simulations, or bringing up the imperfection of human senses were and partially still are characteristic for his work. During this phase, the core of Šakový's painting portfolio mostly consisted of portraits based on images from his private photographic archive. He approached the works with respect to their visual flaws and defects, making the intimate images filled with flashbacks and memories of the past all the more authentic. Photorealism and hyperrealism have turned into distinctive formal as well as ideological basis of his work. However, with the significant series of sheep portraits entitled Spasené (Redeemed, 2012), the author has fully developed his neo-conceptual thinking within the contemporary painting.
During his creative process, Šakový often develops several ideological lines simultaneously, producing seemingly diverse works. He continues to do so even after graduating, but the last two years of his work have shown a significant progress that carries several unifying elements. The author has clearly departed from intimate subject matters and personal archives to a more universal and mature style. He no longer gives us a glimpse into his privacy. Real persons, flashes of particular moments, and latent voyeurism are replaced with universal situations that may at first even appear emotionally devoid. Photography remains present in his works, but only as an aid to create painting compositions that are much more specific and straightforward in comparison to the blurry airbrush paintings. However, the visual simplicity and clarity contrast with the complex ideological background. A significant portion of Šakový's current paintings is formally inspired by and appropriates historicism. The author adopts the scheme, technique, composition, and work with light from Baroque still lifes and portraits, as well as the 19th century portrait paining. This approach can be seen in two ways. On the one hand, Šakový voluntarily gives up his own artistic gesture or unique painting style. On the other hand, however, he legitimately adopts someone else's approach, creating his very own style supported by ideological background, modifications, and conceptual thinking. Thus, Šakový's painting becomes neo-conceptual; the form only remains present as part of the author's strategy, through which he once again plays with the viewer's perception.
Living in the visually oversaturated age, we've really seen it all. Therefore, looking for ideas in history is perfectly normal. Austrian artist Markus Schinwald practices a similar approach, creating paintings inspired by the 19th century portraits, which he complements with prostheses, surgical masks, and bandages. Furthermore, in their series One Day You Will No Longer Be Loved (2008) British duo Jake and Dinos Chapman transforms portraits of different persons from the 18th and 19th century into monsters, seemingly unveiling their true self. However, Adam Šakový's approach is visually and ideologically more sophisticated. His most recent oil paintings on canvas fall on the borderline between still lifes and portraits. Once again, the protagonists of these paintings are animals that, however, no longer personify human character like they used to in the past works, but develop separate themes. The series Bez komentára (No Comment, 2014 – 2016) depicts animal species that were bread artificially in the 20th century. This way, the author plays with the reality and our perception in the same way we keep modifying the nature (and even the society) according to our needs. The second, visually similar line from the series Education (2014 – 2016) also features animals, but stems from a totally different concept. The neutral and even empty backgrounds show groups and individual subjects – preserved and now extinct species are brought back to life through overpainting. However, they live in a world different to ours – a world that exists in a temporal limbo. Apparently, depicting “lifelessly alive” subjects refers to posthumous photographic portraits that were highly popular in the 19th century. The stylized groupings of preparations create an illusion of life, making the author's play with perception much more complicated in comparison to his other works. Although his work with composition is clearly different to the historical one (particularly in rather complex images such as the work Still Alive, 2016), clearly carrying signs of digital preparation for the painting process. Thus, Šakový successfully develops a unique genre of a certain “museum” painting. He also translated his museological inspirations into his recent painting objects (Za/Behind, 2016) that take on the form of display cases, but are lacking the contents. This way, the author symbolically gives priority to the stylized painting in the background, drawing attention to the usually insignificant elements.
Another prominent line in the series Education includes several paintings on canvas, the adjustment of which simulates educational school supplies – geographical maps and maps of the human body. Essentially, they represent a visual play, depicting subject matters that are seemingly easily comprehensible. They are quite ambiguous, however, in terms of media – are we looking at paintings or objects? The monochromatic oil paintings with hints of information legends contain many ideological twists. The nature of reality presented by the author is not really the way it appears to be at the first sight – the geodetic cut is actually a cross-section through bacon, the heart is not human but porcine, and the girlie body is merely a boyish play.
Revealing the ambiguity of the images is, however, not that important. What maters much more is filtering, doubting and evaluating the information that is flooding us. That is one of the messages communicated by Šakový's works. Their symbolic extension from subtle visual plays to questions of subject matters, social functioning, as well as reality and the way we perceive it is prominent in his works. Well, it seems two plus two does not equal five, after all. Or does it?
