Patrícia Koyšová sa ako jedna z mála slovenských výtvarníčok v rámci svojho umeleckého programu bez výraznejších odklonov plnohodnotne venuje abstraktnej maľbe. Iniciačným impulzom nebola vyčerpanosť z pokusov o realistické maliarske zobrazovanie – je výsledkom systematického procesu, ktorý vznikol ako protiklad voči figuratívnemu umeniu a nežiaducim vplyvom každodenného vizuálneho smogu kričiaceho z reklám, správ či sociálnych sietí. Vlastný autorský program kontinuálne rozvíja od štúdia v 4. ateliéri na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde získala magisterské a neskôr aj doktorandské vzdelanie. Slobodná atmosféra v ateliéri Ivana Csudaia a pozitívny prístup k využívaniu digitálnych médií či netradičných technológií v kontexte súčasnej maľby jej otvorili dvere do prostredia pokusov, omylov a procesuálnych experimentov.
Hnacím motorom Koyšovej autorskej tvorby je neúnavné skúmanie technologických možností a rozličných maliarskych techník, procesov a alternatív vedúcich k vzniku maliarskeho obrazu. V ostatných rokoch úspešne kľučkuje v kontextoch prísnej abstrakcie, ktorá presahuje do iluzívnych a asociačných výjavov. Ako jednej z mála sa jej presvedčivo darí udržiavať a rozvíjať kvalitu a progres slovenskej abstraktnej maľby. Pracuje v sériách, pričom reaguje na samotný proces vzniku maľby. Solitérne stojace diela sú skôr výnimkou. Nepotrebuje si diela skicovať, spolieha sa na vlastnú intuíciu, pokusy a situácie, ktoré vznikajú v súkromí jej ateliéru.
Patrícia Koyšová prešla za posledných desať rokov niekoľkými výraznými maliarskymi obdobiami, ktoré charakterizovali technologické inovácie a netypické postupy vo vizuálnom umení. Prvým výrazným odklonom od predstavy o tradičnom obraze bola výmena klasického maliarskeho štetca za žmýkací mop. Nasledovali maliarske špachtle a pletivá, avšak najväčšie oslobodenie od priameho kontaktu s plátnom našla vo vzduchovom kompresore s ofukovacími pištoľami. Aj napriek tomu, že sa cielene vzdala priameho dotyku s povrchom obrazu, nestratila kontrolu nad formálnou a ideovou povahou svojich prác. Maliarske kompozície vytvára nanášaním základných farieb v kombinácii s bielou, čiernou či odtieňom Paynovej sivej, ktoré následne rozfúkava, odstreďuje a definuje tlakom vzduchu. Využíva intenzitu a možnosti riedenia farby a jej sedimentácie. Verí v silu monochromatickej a zredukovanej farebnosti a málokedy použije viac ako tri odtiene na jednom obraze. Symbolické maľovanie vzduchom ju nelimituje len na jeden spôsob vytvárania obrazov – Koyšová plnohodnotne vyvinula niekoľko princípov, s ktorými rozmanito pracuje a divák má možnosť intuitívne rozoznávať variabilné pravidlá a prístupy jej autorského programu.
Na výstave Catch me if you can predstavuje najnovšiu sériu prác, v ktorých aplikovala nadobudnuté maliarskej princípy a skúsenosti a zároveň ich aktualizovala o nové technologické postupy posúvajúce jej tvorbu ďalej. Na prvý pohľad je zrejmé, že po krátkej odbočke k žltej farbe v minuloročnej sérii Pictura Vitalis je fascinovaná výrazným odtieňom kobaltovej modrej v kontrastnej kombinácii s čiernou a bielou. Niektoré obrazy sú tmavšie, iným nechá vyznieť prázdne biele plátna. Najväčší efekt však dosahujú ako jeden celok – dopĺňajú sa, kontrastujú či vytvárajú pomyselné párové kombinácie. Na plátnach stredných formátov zachytáva jednoduché a jasne zadefinované maliarske gestá, ktoré kopírujú pohyb jej ruky. Maľuje však na zemi – dopad farby je preto vždy mierne oneskorený. Na obrazoch využíva princípy a formálne kvality expresívneho abstraktného pohybu, maľby alla prima, automatizmu a istej (bližšie nedefinovanej) časovej limitácie. Výsledkom sú dynamické kompozície, ktoré nemajú jeden hlavný fokálny bod. Zo strany na stranu sledujeme veľké množstvo úzkych akrylových línií, ktoré rozvibrujú náš vnútorný pokoj.
Aktuálne obrazy Koyšová ešte stále vytvára tlakom vzduchu z kompresora a ofukovacích pištolí, avšak výsledok je odlišný. V porovnaní zo staršími prácami sú jednotlivé kompozície jednoduchšie, pôsobia chaotickejšie a menej vycibrene. Túto poznámku však nemyslím negatívne, práve naopak – uvoľnenie prístupu k tvorbe prináša akési sploštenie výjavov a stratu priestorovej kvality. Obrazy sú živé, punkové, surové a hravé. Menej estetizácie a pomyselných komerčných krás im svedčí. Farba, plátno, ľahkosť pohybu a čistá radosť z maľovania. Diela majú najbližšie k starším prácam z cyklov Air Calligraphy (2015) či Úryvok z básne (2015), ktoré pripomínali pomyselnú abstraktnú kaligrafiu. Nezobrazovali však konkrétne písma, ale imitovali princípy vzniku ručne písaného znaku. Expresívna povaha a defekty (prskance, fľaky) autorskej techniky boli v minulosti prirodzene inšpirované prírodnými živlami (vzduch, voda), (mikro)organizmami, krajinami či vesmírnymi telesami. „Chyby“ na nových plátnach sú výsledkom procesu. (Rozdiel medzi prvým a posledným plátnom z aktuálnej série je markantný.) Patrícia ich priznáva a využíva vo svoj prospech. Kompozície vytvára skladaním jednotlivých vrstiev, pričom jej nerobí problém „resetovať“ ich jedným (ne)uváženým pohybom maliarskou stierkou. Aj výrazné tenké abstraktné línie (sprevádzané charakteristickou surovou štruktúrou prskancov) sú výsledkom zámerne nesprávneho nastavenia kompresora. Práve takéto organické momenty úspešne rozvíjajú jej originálny autorský program a prístup k médiu abstraktnej maľby. (Keep on trying!)
Patrícia Koyšová is one of the few woman artists in Slovakia whose artistic program is fully devoted, without significant detours, to abstract painting. The initial impulse came not from running through all attempts at realist painting – rather it resulted from a systematic process originating as an antithesis to figurative art, with its undesirable influence of the everyday visual smog that screeches from advertising, news, and social networks. The artist’s program has evolved continuously since her studies at the 4th studio of Bratislava’s Academy of Fine Arts and Design, where she completed master’s and later doctoral degrees. The liberated atmosphere in Ivan Csudai’s studio, and the positive approach to using digital media and non-traditional technologies in the context of contemporary painting, opened the door for her to the world of trial, error, and process experimenting.
The drive behind Koyšová’s art is a tireless probing of technological possibilities and diverse painting techniques, processes, and alternatives, all leading to producing a painted image. Over the years she has successfully made her way through contexts of a strict abstraction stretching into illusive and associative expression. She is almost alone in her convincingly maintaining and expanding the quality and progress of abstract painting in Slovakia. She works in series, while also responding to the very process of how a painting comes about; stand-alone pieces are somewhat rare. Sketching her works in advance is unnecessary, as she relies on intuition, experimenting, and situations in the privacy of her studio.
In the last decades, Patrícia Koyšová has traversed several pronounced periods of painting, characterized by technological innovations and non-typical practices in visual art. Her first marked departure from traditional pictures was replacing a paintbrush with a squeeze mop, followed by palette knives and mesh. However she found her greatest liberation from direct canvas contact in air compressor guns. Though she deliberately relinquished touching the picture surface, she never lost control over the nature of her works, in form or idea. She creates her paintings by depositing basic colours in combination with white, black or shades of Payne’s grey, which she then blows, centrifuges, and defines, using compressed air. She employs intensity, and the thinning and sedimenting of paint. Believing in the power of monochromatic and reduced colouring, she seldom uses more than three shades in one picture. This symbolic painting by air has not limited her to a single means of creating pictures – Koyšová has fully developed several principles to work with in diverse ways, and the spectator can intuitively discern the adaptable rules and approaches in the artist’s program.
In the Catch me if you can exhibition she presents her newest series, applying all the painting principles and experience she has acquired, while upgrading them with new technological practices that further advance her work. A first glance makes clear that, after a brief digression towards yellow in last year’s Pictura Vitalis series, she is now fascinated by a distinct shade of cobalt blue, in contrasting combinations with black and with white. Some pictures are darker, while others reverberate on unfilled white canvases. Their greatest impact, though, comes as a single whole – they complete each other, contrast, and form imagined pairings. On medium-sized canvases, she captures simple, clearly-defined painting gestures that copy the movement of her hand. Yet she paints on the floor – meaning the paint strikes with a slight delay. In her pictures, she applies principles and formal qualities of expressive abstract motion, alla prima painting, automatism, and a certain (unspecified) time limit. The result is dynamic compositions with no one main point of focus. From side to side, we follow a great number of thin acrylic lines that set our inner peace vibrating.
Koyšová’s current pictures are still made with air compressor guns, yet the result is something new. Compared to older works, the individual compositions are simpler, and come across as more chaotic and less cultured; but I do not mean this as a negative. To the contrary – her more relaxed approach to painting results in a kind of flattening of the scene and a loss of spatialness. The pictures are alive, punk, raw, and playful. The decreased aestheticization and supposed commercial beauties suits them, the paint, the canvas, the light touch, and pure joy of painting. These pieces are most like older works from the cycles Air Calligraphy (2015) or Excerpt from the poem (2015), which called to mind an imagined abstract calligraphy, though they depicted no concrete letters, rather imitating the principle of how the written mark came into being. The expressive nature and the defects (splatters, strains) in the artist’s technique were in the past naturally inspired by natural elements (air, water), (micro)organisms, landscapes, or heavenly bodies; “mistakes” on these new canvases are the result of process. (The difference between this series’ first and last canvases are evident.) Patrícia acknowledges them, and uses them to advantage. She shapes her compositions by assembling individual layers, but does not hesitate to do a “reset” in a single (un)deliberate motion of a palette knife. Even prominent abstract lines (accompanied by a characteristically raw structure of splatters) can come from an improper compressor calibration. It is organic moments like these that help successfully develop her original artistic program, and her approach to the medium of abstract painting. (Keep on trying!)
