ANTROPORARY
Editor, Texts: Michal Stolárik
Graphic Design: Jozef Tušan
Photos: Adam Šakový
Translation, Proofreading: Martina Stoláriková
Number of Pages: 88
Binding: V4 paperback
Format: 190 x 260 mm
Language: slovak, english
Published by: Jan Koniarek Gallery in Trnava
ISBN: 978-80-85132-86-1
Publication Date: 2020
Medzinárodný výstavný projekt Antroporary reaguje na antropocentrické a antropologické tendencie, motívy a prvky v tvorbe súčasnej mladej generácie umelcov, umelkýň a umeleckých skupín v domácom a medzinárodnom prostredí. Záujem o témy spojené s človekom, jeho telesnosťou a figurálnym vyobrazením prirodzene vzišiel z atmosféry v spoločnosti, na ktorú priamo vplývajú politický systém, spoločenský tlak, médiá, hoaxy, sociálne siete či novodobé influencerstvá. Téma aktualizovaná o pocity zrodené z dôsledkov pandémie akceleruje urgentnú potrebu fyzického kontaktu a možnosti stretávania sa. Tie sa totiž prirodzene stali vzácnosťou. Introverzia začala v postkoronovom svete prekvitať a nemožnosť fungovať v zabehnutých spôsoboch nastolila otázky o vlastných potrebách, možnostiach prežitia a závislosti od zdravého a prosperujúceho environmentu. Kam až siahajú dôsledky našich rozhodnutí? Je človek ešte stále stredobodom vesmíru? Praje aktuálna doba individualizácii alebo prekvitá kolektívnou snahou?
Kurátorský projekt voľne prechádzajúci naprieč rozličnými médiami (maľba, socha, inštalácia, videoart, film, zvukový záznam) sleduje formy a stratégie súčasného vizuálneho umenia s dôrazom na aktualizovanú figuráciu. Výstava selektívne reflektuje vybrané témy, ktoré priamo súvisia s telom, telesnosťou a človekom. Prirodzene graduje od banálnych či ironických prístupov cez pseudoarcheológiu a osobné mytológie až k vážnymi politickým témam, otázkam inklúzie marginalizovaných skupín či márnivosti a dôsledkom (negatívneho) pôsobenia ľudstva na životné prostredie. Vzhľadom na rozmanité spektrum tém súvisiacich s človekom, autorských prístupov a fluidných tendencií v súčasnom umení je výstavný projekt koncipovaný ako jeden komplexný celok. Nemá pevný začiatok ani koniec, vynecháva tradičné a zadefinované inštitucionálne kategórie, preberá formu vizuálnej koláže, ktorá sa ako organická inštalácia tiahne prostredím Galérie Jána Koniarka v Trnave. Aj napriek tomu ponúka niekoľko základných tematických okruhov, ktoré spájajú heslá Nová nová figurácia, Politika tela a Identity. Jednotlivé sekcie sa prirodzene prelínajú a ponúkajú obsiahlu prehliadku súčasného umenia s medzinárodným presahom.
Nová nová figurácia
Sekcia Nová nová figurácia sa zaoberá aktuálnym smerovaním súčasného maliarstva a sochárstva. Prekonaný záujem o elementárny realizmus otvára nové možnosti deformatívnym a surreálnym tendenciám, ale takisto dáva vyznieť dekonštrukciám a rekontextualizáciám apropriovaných zdrojov. Koncepcia tematického okruhu reaguje na spoločenské rozpravy o objektivizácii tiel a neutíchajúcej snahe o definovanie ideálu krásy. Kategórie ako anatomická presnosť či blízkosť k realistickému zobrazovaniu už dávno nie sú určujúcim znakom kvality vo vizuálnom umení. Organické „nedokonalosti“ a silná inšpirácia historickými predobrazmi či dávnymi kultúrami v ostatných rokoch výrazne prekvitajú.
Potvrdzujú to monumentálne olejové maľby a drobné kresby českej autorky Pavly Malinovej (1985), ktoré vzdávajú hold modernisticky poňatej figúre. Jej robustné až ťažkopádne postavy prirodzene oscilujú medzi fyzickým a symbolickým svetom, pričom autorka kombinuje intímne až banálne témy s tými univerzálnymi. Inklináciu ku skulpturálnemu stvárneniu maliarskych figúr s presahom do reálneho sochárskeho média reprezentuje slovenský vizuálny umelec Boris Sirka (1981). Autorove neforemné bytosti, ktoré s ľudskou postavou už nemajú veľa spoločného, vynikajú silnou surreálnou atmosférou a metaforickým stvárnením priestoru niekde medzi vesmírom a vnútorným svetom človeka. Výrazná predstaviteľka súčasného českého sochárstva Anna Hulačová (1984) si vo svojej tvorbe kladie otázku, ako sa dá predefinovať aktuálne figurálne umenie, ktoré je dlhodobo zaťažené náboženskou históriou a politickými ideológiami. Autorkine sochy kombinujú inšpiráciu mytológiou, východnými kultúrami, ľudovými tradíciami a kresťanskou symbolikou s jazykom súčasného umenia, ako aj s miernou dávkou surrealizmu. Zástupca najmladšej generácie českých maliarov Vojtěch Kovařík (1993) kontinuálne spracúva a aktualizuje večné príbehy z gréckej mytológie. Monumentálne plátna vypĺňa nadrozmernými figúrami antických hrdinov a hrdiniek, ktoré deformuje podľa maliarsky definovaného orámovania. Slovenský maliar Adam Šakový (1987) vo svojej najnovšej sérii programovo preberá figurálne výjavy, detaily či menej známe pohľady na vrcholné diela európskeho neskororenesančného a barokového sochárstva. Kombinuje ich s levitujúcimi „kamennými“ objektmi, ktoré svojimi priestorovými kvalitami a vrhnutými tieňmi menia povahu výjavov.
Identity
Tematická sekcia Identity rozvíja otázky spojené so skúmaním, hľadaním a tvorením vlastnej identity. Prirodzene sa pýta, čo alebo kto nás definuje, do akej miery dokážeme byť autentickí, aké sú naše úlohy a postavenia v súčasnej spoločnosti a čo znamená byť človekom v 21. storočí. Vybrané diela skúmajú, ako na nás vplývajú história, hobby či fetiše, zohľadňujú osobnú spiritualitu či kultúrne a spoločenské predispozície. Sú to akési symbolické portréty a autoportréty bez nutnej prítomnosti konkrétnych charakteristických znakov. Nie je náhoda, že veľká časť diel preberá historizujúce prvky a výňatky z dejín umenia. Neprehliadnuteľná archeologická estetika zároveň načrtáva témy efemérnosti ľudských životov a toho, čo po smrti zanecháme svetu.
Umelecká entita Lőrinc Borsos (zrodená v roku 2008 a tvorená dvojicou Lilla Lőrinc (1980) a János Borsos (1979)) si kladie otázky sebaindentifikácie, vychádzajúce z podstaty jestvovania maďarskej identity. Jeho/jej existencia je založená na bipolárnej rodovosti, sexuálnej orientácii a intelekte. Vo svojich multimediálnych dielach sa on/ona zaoberá spolužitím dvojice v jednej identite, dualizmom či protichodnosťou názorov. Priestorová site-specific inštalácia českej vizuálnej umelkyne Barbory Fastrovej (1988) pripomína bohatý úlovok z archeologických vykopávok. Nástenná biela mozaika z liatej sadry načrtáva fragmenty tiel, ktoré boli tisícročia uchovávané pod zemou. Symbolické nálezisko zobrazuje infografiku postáv zachytených v pohybe, ktoré vznikali ako reakcia na ich vlastné tvaroslovie. Výsledkom je „spoločenské puzzle“, ktoré aj napriek rozmanitosti tvoria jeden pevný celok. Česká autorka Šárka Koudelová (1987) vo svojich objektoch, priestorových intervenciách a maliarskych inštaláciách skúma vnímanie kultúrnej identity, jej fragmentov a ideových rozporov. Pracuje s otázkami kultúrnej apropriácie a zároveň sa dotýka efemérnej povahy našej existencie (fragmenty tela) v kontraste s neutíchajúcou snahou ľudstva o získanie spoločenského statusu (šperky a iné formy skrášľovania). Rakúska umelkyňa Titania Seidl (1988) a umelec Lukas Thaler (1989) začali v ostatných rokoch popri individuálnej tvorbe rozvíjať spoločnú umeleckú prax. Ich site-specific maliarsko-objektovo-zvukový environment pozostáva z naivných „domorodých“ tvárových karikatúr, ktoré sú prepojené s olejomaľbami zobrazujúcimi fragmenty idealizovaných častí ľudského tela. Ide o absurdný dialóg medzi objektmi a obrazmi o tom, aké by bolo nebyť iba hlavou, ale mať aj zvyšok tela a byť „plnohodnotným“ človekom. Autorka Sári Ember (1985), narodená v São Paule a žijúca v Budapešti, vo svojej priestorovej inštalácii tvorenej mramorovými objektmi a visiacimi textíliami pokračuje v skúmaní žánru tradičného portrétu, ktorý redukuje na základné znakové črty. Abstrahujúce emotikony, ktoré odkazujú na konkrétnych ľudí z autorkinho blízkeho okolia, v druhom pláne načrtávajú tému vlastnej identifikácie v spoločnosti, ktorá je často spájaná s nasadzovaním si masiek a snahou byť expandovanou verziou vlastného ja.
Politika tela
Diela, ktoré spája sekcia Politika tela, otvárajú (ešte stále) citlivé témy z aktuálnej politicko-spoločenskej situácie, ktoré zdôrazňujú dôsledky nášho uvažovania a našich rozhodnutí, pričom podnecujú k pragmatickejšiemu mysleniu a otvorenosti voči témam, ktoré nie sú stredobodom bežnej mediálnej pozornosti. Tvorba autorov upriamuje pozornosť na existenciu telesne znevýhodnených ľudí a začlenenie queer minorít, otvára otázky spojené s náboženstvom a vierou, sleduje politiku tanca a následky neokolonializmu či ľudskej produkcie na ekológiu a stav našej planéty. Umelci sa už nepýtajú, čo znamená byť človekom v 21. storočí, ale ako byť dobrým človekom v 21. storočí.
Na Slovensku narodený režisér a vizuálny umelec Adam Csoka Keller (1991) prináša vo svojich filmoch originálny pohľad na inakosť. Selekcia dvoch krátkych filmov (Diva a The Rite) prepája módnu vizualitu s inklúziou LGBTIQA+ komunity a ľudí s Downovým syndrómom. Fascinujúce spojenia opernej árie, baletu, moderného tanca, filmovej estetiky a surreálneho naratívu posúva hranice vnímania „odlišných“ svetov. Vybrané diela českého multimediálneho umelca Radka Brousila (1980) sú kritickým nazeraním na témy zaoberajúce sa etikou, ekológiou, ekonómiou a absurdnosťou dôsledkov (na prvý pohľad banálnych) ľudským rozhodnutí. Zo stropu visiace mäkké priestorové patchworkové objekty obsahujú autorské fotografie vytlačené na textíliách produkovaných českou spoločnosťou VEBA, ktoré sú však určené výhradne pre africký trh. Krátka a vizuálne príťažlivá videoesej skúma kultúrnu a spoločenskú tradíciu darovania ruží odrody Red Naomi. Pestuje ich africký výrobca a následne ich dodáva do Európy, čo nielenže katastrofálne vplýva na životné prostredie, ale tiež vedie k častému sexuálnemu zneužívaniu pracovníkov a pracovníčok, ktorých telá sú navyše vystavované škodlivým pesticídom. Slovenský vizuálny umelec Kristián Németh (1983) sa vo svojej tvorbe kontinuálne venuje kritike kresťanskej cirkvi. Vystavená práca reaguje na bizarnú udalosť z roku 2002, keď sa v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku zrútila dvojmetrová renesančná socha Adama. Aj napriek tomu, že sa reštaurátorom podarilo roztrieštené detaily a kúsky zachrániť a soche tak prinavrátiť život, autora tento mimovoľný rozpad inšpiroval k symbolickému stvárneniu podkopaných základov cirkvi a jej neschopnosti prispôsobiť sa potrebám dnešného veriaceho. V Amsterdame pôsobiaci srbský umelec a kurátor Bogomir Doringer (1983) sa vo svojom dlhodobom projekte I Dance Alone zaoberá skúmaním tanečných parketov po celom svete. Z vtáčej perspektívy pozoruje jednotlivcov, ako aj tancujúce masy. Ich správanie, neverbálna komunikácia, interakcia, pohyby, choreografie a gestá môžu byť chápané ako zrkadlo spoločenských, politických a environmentálnych zmien. Autor sa pýta, kde, ako a prečo tancujeme tak, ako tancujeme.
The international exhibition project Antroporary responds to anthropocentric and anthropological tendencies, motifs and elements in the works of the current young generation of artists and art groups in the domestic and international environment. Their interest in themes related to man, his corporeality and figural depiction naturally stems from social atmosphere, directly influenced by the political system, social pressure, the media, hoaxes, social networks, and modern influencers. The subject matter, updated with the sentiment related to the consequences of the recent pandemic, accelerates the urgent need of physical contact and meeting other people, as these have, naturally, become scarce. In the post-corona world, introversion is thriving and the impossibility to live as usual is challenging one's own needs, chances of survival, and dependence on a healthy and prosperous environment. What´s the real extent of our decisions? Is man still the center of the universe? Is this age favorable towards individualism or prefers collective efforts?
The curatorial project, which includes various media (painting, sculpture, installation, video art, film, audio recordings), observes the forms and strategies of contemporary visual art with an emphasis on updated figurative art. The exhibition reflects selected themes that are directly related to the body, corporeality, and man. It naturally graduates from banal or ironic approaches, pseudoarcheology and personal mythologies to serious political issues, matters of inclusion of marginalized groups or vanity, and the consequences of (negative) human impact on the environment. Due to the diverse range of subject matters related to man, various authorial approaches and fluid tendencies in contemporary art, the exhibition forms one complex unit. It has no beginning or end, omits traditional and established institutional categories, and creates a visual collage that stretches as an organic installation in Jan Koniarek Gallery in Trnava. Nevertheless, it offers several distinctive sections defined as New New Figuration, Body Politics and Identities. The individual sections naturally intersect and offer a comprehensive exhibition of international contemporary art.
New New Figuration
The New New Figuration section observes current directions of contemporary painting and sculpture. The outdated interest in elementary realism opens up new possibilities for deformative and surrealistic tendencies, but also highlights deconstructions and recontextualizations of appropriated sources. The concept of the section responds to social disputes about the objectification of bodies and the relentless effort to define the standards of beauty. Categories such as anatomical accuracy or realistic depiction have long since ceased to be the defining features of quality in visual art. Recently, organic "imperfections" and tangible inspiration from historical archetypes and ancient cultures have been flourishing significantly.
This tendency is confirmed by monumental oil paintings and small drawings by Czech author Pavla Malinová (1985), who pays tribute to the modernist figure. Her robust, even cumbersome characters naturally oscillate between the physical and symbolic world, combining intimate and banal subject matters with universal ones. The inclination towards sculptural representation of painted figures extending into real sculptures is represented by Slovak visual artist Boris Sirka (1981). His shapeless beings that don´t have much in common with the human body exude a strong surreal atmosphere and metaphorical representation of space between the universe and the inner world of man. The works of Anna Hulačová (1984), a prominent representative of contemporary Czech sculpture, aim to redefine current figurative art, which has long been burdened by religious history and political ideologies. Her sculptures are inspired by mythology, Eastern cultures, folk tradition and Christian symbolism combined with the language of contemporary art, as well as a hint of surrealism. Vojtěch Kovařík (1993), the representative of the youngest generation of Czech painters, continuously processes and updates timeless stories from Greek mythology. He fills his monumental canvases with oversized figures of ancient heroes and heroines, which he deforms fit within the frames of his paintings. In his latest series, Slovak painter Adam Šakový (1987) adopts figural scenes and details of the less familiar fragments of the most acclaimed European late Renaissance and Baroque sculptures. He combines them with levitating "stone" objects, which change the nature of the scenes with their spatial qualities and cast shadows.
Identities
The Identities section elaborates on issues related to examining, searching for and creating of one's own identity. Naturally, this section asks what or who defines us, to what extent we can be authentic, what are our roles and positions in today's society, and what it means to be human in the 21st century. The works examine how history, hobbies or fetishes affect us, considering personal spirituality or cultural and social predispositions. They create symbolic portraits and self-portraits without the necessary presence of the specific characteristics of the depicted individuals. It is no coincidence that the majority of artworks adopts historical elements and excerpts from the history of art. At the same time, the obvious archaeological aesthetics outlines the themes of the ephemerality of human lives and what we leave in the world after our death.
Artistic entity Lőrinc Borsos (born in 2008 and formed by Lilla Lőrinc (1980) and János Borsos (1979)) raises questions of self-identification based on their Hungarian identity. Their existence is based on bipolar gender, sexual orientation, and intellect. Their multimedia works deal with the coexistence of a couple in one identity, dualism, and conflicting opinions. The site-specific installation by Czech visual artist Barbora Fastrová (1988) resembles great excavations from an archaeological site. The mosaic wall composed of white plaster elements evokes fragments of bodies that have been kept underground for millennia. The symbolic excavation site shows the infographics of characters captured in movement, which were created in response to their own morphology. The result is a "social puzzle" which, despite its diversity, forms one solid whole. The objects, spatial interventions and painting installations by Czech author Šárka Koudelová (1987) examine the perception of cultural identity, its fragments and ideological contradictions. The author works with issues of cultural appropriation while dealing with the ephemeral nature of our existence (fragments of the body) in contrast to humanity's relentless effort to gain social status (jewelry and other forms of beautification). In addition to their solo work, Austrian artists Titania Seidl (1988) and Lukas Thaler (1989) have recently began to develop a joint artistic practice. Their site-specific environment composed of paintings, objects, and audio recordings comprises naive "indigenous" facial cartoons, which are connected to oil paintings showing fragments of idealized human body parts. It is an absurd dialogue between objects and paintings about the possibility of being not only the head, but also the rest of the human body, forming a "full-fledged" person. Sári Ember (1985), born in São Paulo and living in Budapest, continues her exploration of traditional portraits in her spatial installation of marble objects and hanging textiles, which she reduces to basic elements. Additionally, her simplified emoticons, which refer to specific individuals from Ember´s immediate surroundings, outline the theme of self-identification in society, which is often associated with using masks and trying to be an expanded version of oneself.
Body Politics
The works in the Body Politics section discuss (continuously) sensitive issues stemming from the current political and social situation, which emphasize the consequences of our decisions while encouraging a more pragmatic mindset and openness to topics that are not commonly covered by the media. The artists draw attention to the existence of persons with physical disabilities and the inclusion of queer minorities, ask questions related to religion and faith, follow dance politics as well as the impacts of neocolonialism and human production on ecology and the state of our planet. They no longer ask what it means to be human in the 21st century, but how to be a good person in the 21st century.
In his films, Slovak director and visual artist Adam Csoka Keller (1991) presents an original perspective of otherness. The selected two short films (Diva and The Rite) integrate fashion visuals with inclusion of the LGBTIQA+ community and persons with Down Syndrome. The fascinating mixture of opera arias, ballet, modern dance, film aesthetics, and surreal narrative pushes the boundaries of perception of "different" worlds. The selected works by Czech multimedia artist Radek Brousil (1980) present a critical perspective on issues of ethics, ecology, economics, and the absurd consequences of (seemingly banal) human decisions. The soft patchwork objects hanging from the ceiling contain author's photographs printed on fabrics produced by the Czech company VEBA, which, however, are intended exclusively for the African market. A short and visually appealing video essay explores the cultural and social tradition of gifting Red Naomi roses. They are grown by an African producer and then delivered to Europe, which not only has a catastrophic impact on the environment, but also leads to frequent sexual abuse of workers, whose bodies are exposed to harmful pesticides. Slovak visual artist Kristián Németh (1983) continuously devotes his work to criticism of the Christian church. The exhibited installation responds to the bizarre event of 2002, when a two-meter Renaissance statue of Adam collapsed at the Metropolitan Museum of Art in New York. Despite the fact that the restorers managed to save the fragmented details and pieces and bring the statue back to life, the author was inspired by this random disintegration to symbolically depict the undermined foundations of the church and its inability to adapt to the needs of today's believers. Bogomir Doringer (1983), a Serbian artist and curator working in Amsterdam, studies dance floors around the world in his long-term project I Dance Alone. From a bird's eye view, he observes individuals as well as dancing masses. Their behavior, nonverbal communication, interaction, movements, choreography and gestures can be seen as a mirror of social, political and environmental changes. The author asks where, how and why we dance the way we dance.
